Controlling & Finančná analýza | Finančná analýza

Rozhodnutia make or buy pri obmedzených kapacitách

Pri potrebe outsourcingu časti produkcie z dôvodu nedostatočných kapacít je optimálne outsourcovať výrobu tých produktov, ktoré majú najnižšie inkrementálne náklady súvisiace s outsourcingom na jednotku limitujúceho faktora

26.08.2014 | Zdroj: CFO.sk

CFO.sk 

Ak firma so svojimi kapacitami nedokáže uspokojiť dopyt a má možnosť časť produkcie presahujúcu jej kapacity outsourcovať, manažment sa musí rozhodnúť, ktoré produkty bude vyrábať vo vlastnej réžii a ktoré outsourcuje.

V tomto prípade je rozhodovanie odlišné od situácie, ak má firma obmedzené kapacity, ale zvyšok produkcie nemôže alebo nechce outsourcovať a musí sa rozhodnúť, ktoré produkty / zákazníkov vo výrobe uprednostní a ktoré zákazky ponechá neuspokojené. Táto situácia je popísaná v článku Rozhodovanie pri obmedzených kapacitách – vtedy je pre rozhodnutie smerodajná výška krycieho príspevku na jednotku obmedzenej kapacity.

Ak chce manažment uspokojiť celý dopyt tým, že časť produkcie outsourcuje, mal by outsourcovať produkty tak, aby minimalizoval celkové náklady spoločnosti. V tejto situácii musí pre každý produkt určiť dodatočné variabilné náklady súvisiace s outsourcingom, t.j. rozdiel medzi celkovými variabilnými nákladmi na outsourcing (cena obstarania plus logistika atď.) a vlastnými variabilnými nákladmi.

Manažment minimalizuje náklady outsourcingom tých produktov, ktoré majú najnižšie dodatočné náklady súvisiace s outsourcingom na jednotku limitujúceho faktora (obmedzenej kapacity).

Pre vysvetlenie použime rovnaký príklad, ako vo vyššie spomínanom článku. V ňom mala spoločnosť zákazky, ktoré prevyšovali jej disponibilnú kapacitu výrobných zariadení o 53 tis. strojohodín. Manažment sa rozhodol vo výrobe uprednostniť produkt A a B pred produktom C, a časť dopytu po produkte C nechal neuspokojený. Teraz má možnosť outsourcovať výrobu produktu A za jednotkový náklad 59 EUR, produktu B za 106 EUR a produktu C za 86 EUR.

Ak by manažment ponechal svoje rozhodnutie nezmenené a outsourcoval by časť produkcie výrobku C (13 961 kusov pri jednotkovom náklade obstarania 86 EUR), spoločnosť by dosiahla celkový krycí príspevok vo výške 1 784 987 EUR:

Čisto z finančného hľadiska však toto rozhodnutie nie je správne. Manažment by mal outsourcovať výrobu produktu A, pretože má najnižšie dodatočné náklady outsourcingu na jednu strojohodinu:

Spoločnosť by teda mala vyrobiť všetky produkty B a C vo vlastnej réžii, zvyšok kapacity ponechať pre výrobu produktu A a zostávajúcu produkciu produktu A outsourcovať pri jednotkovom náklade obstarania 59 EUR. Vtedy maximalizuje krycí príspevok na úrovni 1 817 957 EUR:

Podobne ako v prípade popísanom v predchádzajúcom článku je výška krycieho príspevku iba jedným z kritérií, ktoré manažment berie pri rozhodovaní do úvahy. Okrem rôznych nefinančných kritérií treba posúdiť aj to, či sa outsourcingom rôznych produktov nezmenia aj fixné a semi-variabilné náklady.