Stratégia & Financovanie | M&A

Oportunistický prístup k M&A prináša najhoršie výsledky

Ako vyťažiť maximum z optimalizácie podnikového portfólia a odpredaja nestrategických aktivít

11.03.2014 | Zdroj: EY

CFO.sk 

Predaj aktív z podnikového portfólia – produktov, divízií, projektov či dcérskych spoločností – je pre materskú spoločnosť prínosný, ak spĺňa tieto kritériá:

1. Zvyšuje hodnotu materskej spoločnosti: firma investuje prostriedky z predaja do oblastí, ktoré jej prinesú vyššiu návratnosť ako odpredaná prevádzka, t.j. 4 – 1 = 5
   
2. Výnos z predaja zodpovedá aspoň trhovej hodnote odpredávanej prevádzky, ideálne očakávania manažmentu prekračuje.
   

Väčšina odpredajov je z tohto pohľadu neúspešná: iba 12% transakcií má významný pozitívny dopad na následný rast hodnoty materskej firmy a predajná cena presiahne očakávania. Naopak, až 60% transakcií hodnotu firmy výraznejšie nezvýši, alebo ju zníži, a výnos z predaja je nižší alebo sa očakávaniam iba približuje.

Vyplýva to z globálneho prieskumu firmy EY, ktorá oslovila 720 výkonných riaditeľov, ktorí sa vo svojej korporácii aktívne podieľajú na vyhodnocovaní podnikového portfólia a odpredaji aktív.

Prieskum identifikoval tri kritické faktory, ktoré sú typické pre najúspešnejšie podniky (vyššie spomínaných 12%). Jedná sa o skúsenosti a priamu spätnú väzbu manažérov, ktorí sa strategickej optimalizácii podnikového portfólia aktívne venujú:

1. Firma musí mať jasne zadefinovanú kľúčovú oblasť podnikania – core biznis
   
2. Vedenie má dostatok informácií na to, aby mohlo robiť kvalifikované rozhodnutia
   
3. Firma musí svoje portfólio prehodnocovať systematicky a rozhodnutia robiť na základe jasných kritérií a v súlade so stratégiou, nie ad-hoc a oportunisticky.
   

1.  Jasne zadefinovaný core biznis

Celá tretina podnikov dopytovaných v prieskume viac ako päť rokov neprehodnocovala svoju stratégiu a kľúčovú oblasť podnikania. Naopak, iba pätina tak robí pravidelne každý rok. Ako to súvisí s úspešnosťou odpredajov non-core aktivít?

85% firiem v druhej skupine evidovala po poslednom odpredaji zvýšenie alebo výrazné zvýšenie svojej hodnoty (cez trhové násobky), u prvej skupiny bol tento podiel iba 65%.

Kľúčová oblasť podnikania nie je akademická teória. Manažment musí vedieť, aké má konkurenčné výhody, ako sa môže odlíšiť od konkurencie a ktoré trhy sú preň najperspektívnejšie. Na základe toho vie identifikovať aktivity, v ktorých nedokáže získať výraznejšiu konkurenčnú výhodu alebo kde očakáva nízky rast a ziskovosť.

Dobrým príkladom je spoločnosť Dow Chemical Company, ktorá si jasne zadefinovala, že svoje aktivity chce presunúť do produktov a technológií s vyššou pridanou hodnotou a vycúvať so základných produktov, ktoré podliehajú cyklickým výkyvom v cenách komodít. Na základe tejto stratégie identifikovala nízkomaržové komoditné divízie a produkty v hodnote 5 mld. USD, ktoré teraz odpredáva.

2.  Informácie

Medzi kľúčové informácie, ktoré pri prehodnocovaní svojho portfólia používajú najúspešnejšie firmy, patria:

• Výnos z kapitálu investovaného do jednotlivých aktív – ukazovatele ROIC, ROA, čistá súčasná hodnota / IRR
  
• Rast tržieb a ziskovosť (EBITDA)
  
• Ekonomická pridaná hodnota – EVA (Economic Value Added) – t.j. výnos nad úroveň celkových nákladov na kapitál podniku (viac o EVA v článku Princípy finančného riadenia vo Volkswagene)
  
• Firmy tieto ukazovatele porovnávajú s trhovým benchmarkom a medzi jednotlivými aktívami v portfóliu navzájom, vyhodnocujú ich nielen historicky, ale aj ako očakávania do budúcnosti
  

Problémom pri kvantifikácii finančnej návratnosti jednotlivých aktív býva často nedokonalá alokácia režijných nákladov na jednotlivé produkty / segmenty. To nielen skresľuje skutočnú finančnú výkonnosť jednotlivých aktív, ale aj sťažuje pochopenie predávanej prevádzky zo strany kupujúceho. EY tiež upozorňuje, že prekvapujúco iba jedna pätina respondentov vie presne kvantifikovať pracovný kapitál odpredávanej prevádzky, čo následne spôsobuje problémy pri výpočte predajnej ceny, ktorá sa často upravuje o zmeny v pracovnom kapitáli.

Jedna spoločnosť pôsobiaca na trhu spotrebných výrobkov používa na vyhodnocovanie svojho portfólia dvojrozmernú maticu: atraktívnosť (rastový a ziskový potenciál) trhu na jednej strane, a jej trhová pozícia (slabá vs silná) na druhej strane. Ak nie je v danej oblasti medzi trhovými lídrami a trh má slabú rastovú perspektívu, aktivity odpredáva.

3.  Jasné kritériá a odhodlanie konať

Odpredaje, ktoré sú robené oportunisticky, napríklad ad-hoc na základe oslovenia zo strany kupujúceho alebo kvôli získaniu hotovosti, majú najväčší sklon skončiť neúspešne. Iba 14% odpredajov tohto typu viedlo u respondentov k výraznému zvýšeniu hodnoty materskej spoločnosti.

Optimalizácia portfólia by mala podliehať jednak konkrétnym kvantitatívnym kritériám (napr. minimálny očakávaný ROIC), ale aj strategickým kritériám. Medzi dôvody, ktoré najčastejšie vedú k následnému zvýšeniu hodnoty materskej firmy, patria obmedzené možnosti rozvoja daného aktíva (firma nemá zdroje alebo potrebné skúsenosti), nízka úroveň synergií so zvyškom firmy, slabá konkurenčná pozícia na trhu, a nesúlad s kľúčovou oblasťou podnikania. Na druhej strane spektra sú vyššie spomínané „oportunistické“ dôvody, ktoré majú tendenciu hodnotu firmy skôr znižovať ako zvyšovať.

Ďalším dôležitým aspektom je disciplína v prehodnocovaní podnikových aktivít: firmy, ktoré svoje portfólio prehodnocujú dva krát ročne (tých je 22%) dosahujú po odpredaji najväčšie zvýšenie svojej hodnoty. Rovnako dôležitým faktorom je rozhodnosť a vôľa konať: firmy identifikujú aktíva, ktoré nie sú v súlade s ich stratégiou, ale nenájdu čas, zdroje alebo vôľu na to, aby sa ich zbavili. Respondenti spadajúci do tejto kategórie dosahujú z predaja aktív najhoršie výsledky.

Na spoločnosť EY sa vzťahuje obmedzenie zodpovednosti Prevádzkovateľa portálu CFO.sk a jeho odborných prispievateľov a partnerov.