Treasury & Riadenie rizík | Treasury

Čo (ne)vieme o kurzovom riziku

Napriek vstupu Slovenska do Eurozóny je veľká časť slovenských firiem stále priamo alebo nepriamo vystavená kurzovému riziku. Zmeny kurzov ovplyvňujú hospodárenie firmy viacerými spôsobmi, o ktorých firmy často krát nevedia. Je užitočné mať o nich prehľad.

28.05.2013 | Zdroj: CFO.sk

CFO.sk 

Slovensko je už niekoľko rokov členom Eurozóny. Napriek tomu predstavuje kurzové riziko pretrvávajúcu hrozbu pre slovenské firmy. Zvážte napríklad nasledovné fakty:

• Zmeny v kurze eura ovplyvňujú konkurencieschopnosť aj tých slovenských firiem, ktoré priamo neobchodujú v cudzej mene: oslabenie PLN a HUF v roku 2009 spôsobilo, že veľa podnikov cestovného ruchu v Tatrách a na Liptove, pre ktoré predstavovali zákazníci z Poľska a Maďarska hlavný zdroj príjmov, zívala prázdnotou a niektoré z nich skrachovali
  
• Viac ako polovicu zahraničného obchodu realizuje Slovensko s krajinami mimo Eurozóny
  
• 30%oslabenie kurzu japonského jenu oproti euru a doláru za posledných 6 mesiacov môže zhoršiť konkurencieschopnosť a znížiť predaje európskych výrobcov, na čo môžu doplatiť slovenské firmy, ktoré sú súčasťou ich dodávateľského reťazca
  
• Väčšina analytikov očakáva vo zvyšku roka 2013 oslabovanie kurzu eura oproti doláru. Odvetvia, pre ktoré predstavuje ropa či zemný plyn alebo z nich vyrábané suroviny väčšiu časť výrobných vstupov, môže čeliť nárastu ich cien z dôvodu oslabenia eura
• Podľa globálneho prieskumu spoločnosti Barclays a ACT je kurzové riziko identifikované ako najzávažnejšie finančné riziko a top priorita pre treasury oddelenia firiem, ktoré sa prieskumu zúčastnili
  

Kurzové riziko nie je vždy na prvý pohľad viditeľné vo finančných výkazoch. Existuje viacero spôsobov, ako môžu zmeny kurzu ovplyvniť hospodárenie spoločností, a podľa toho poznáme tri základné druhy kurzového rizika. Každé z nich si vyžaduje odlišný prístup riadenia.

1.  Transakčné kurzové riziko

Jedná sa o riziko, že medzi dohodnutím transakcie a jej vysporiadaním dôjde k nepriaznivej zmene výmenného kurzu, kvôli ktorej firma zinkasuje menej, alebo uhradí viacej vo svojej domácej (funkčnej) mene. 

Vo výkazoch slovenských spoločností nájdete transakčné kurzové riziko ako realizované kurzové rozdiely na účtoch 563/663. 

Transakčné kurzové riziko vzniká najmä pri:

• nákupe vstupov zo zahraničia a predaji vlastných výrobkov zahraničným odberateľom (prevádzkové príjmy a výdaje)
  
• obstarávaní investícií od zahraničných dodávateľov
  
• splácaní úverov v cudzej mene
  
• repatriácií zisku zo zahraničia (napr. výplata dividend)
  
• akvizícii spoločnosti v zahraničí.
  

Transakčné kurzové riziko má priamy dopad na ziskové marže a cashflow a spôsobuje ich neplánované kolísanie v priebehu roka. Zároveň sťažuje finančné plánovanie, cenotvobru a prípravu cenových ponúk. Jedná sa o najčastejšie sledovaný druh kurzového rizika a zároveň sa najčastejšie zaisťuje pomocou termínovaných menových obchodov. Podľa vyššie spomínaného prieskumu Barclays / ACT transakčné riziko zaisťuje 71% firiem.  

Podrobný návod, ako kvantifikovať transakčné kurzové riziko a implementovať plán na jeho zaistenie nájdete v článku „Zabezpečenie obchodného plánu proti kurzovému riziku“.

Príklad č. 1: transakčné kurzové riziko

Slovenský výrobca kovoobrábacích strojov  1.1.2013 zmluvne dohodne dodávku investičného celku v hodnote € 1 mil. s odberateľom v Maďarsku.  Predajná cena  je stanovená v HUF a pri kurze HUF/EUR = 284 platnom k 1.1.2013 vychádza na 284 mil. HUF. Po realizácii dodávky exportér inkasuje o 6 mesiacov dohodnutých 284 mil. HUF na svoj bankový účet vedený v HUF. Medzitým sa však kurz forintu oslabil na 294. Slovenský exportér tak zinkasuje po zámene forintového obnosu iba € 966 tis. Zmena kurzu spôsobila stratu € 34 tis.

TIP: kurzové riziko často vzniká ešte pred samotným zmluvným uzatvorením obchodu –  napr. zaslaním cenovej ponuky odberateľovi, ktorá je buď záväzná, alebo ju nie je vhodné z dôvodu zachovania dobrého mena vziať späť. Finančné oddelenie by malo vo firme presadiť jasné pravidlá, ako sa majú pripravovať cenové ponuky pre odberateľov a dohadovať nákupné ceny s dodávateľmi v cudzích menách, a pravidelne tento proces kontrolovať.

2.  Ekonomické kurzové riziko

Ekonomické kurzové riziko môže byť z dlhodobého hľadiska nebezpečnejšie, ako transakčné riziko. Jedná sa o riziko, že dlhodobé nepriaznivé zmeny vo výmenných kurzoch povedú k oslabeniu konkurenčnej pozície alebo k zníženiu ziskových marží.

Príklady ekonomického kurzové rizika okrem tých, ktoré boli vymenované v úvode článku:

• Rekordne silné úrovne japonského jenu v rokoch 2011 až 2012 vážne ohrozili konkurencieschopnosť japonských exportérov a výrazne prispeli k pretrvaniu recesie v Japonsku. Akio Toyoda, šéf japonskej automobilky Toyota Motor v roku 2011 vyhlásil, že za daných okolností už „nemá zmysel vyrábať v Japonsku“. Posilnenie JPY oproti USD o 1% stojí najväčšiu automobilku na svete ročne okolo 350 až 400 mil. USD. Podobne ako Toyota uvažoval o masívnom prenášaní výroby za japonské hranice v roku 2010 Nissan.
  
• Slovenský výrobca, ktorý väčšinu vstupov nakupuje a väčšinu produkcie predáva na slovenskom trhu, nečelí žiadnemu transakčnému kurzovému riziku. Výrazné dlhodobé oslabenie poľského zlotého oproti euru však spôsobí, že poľskí konkurenti vyvážajúci svoje výrobky na Slovensko sa stanú cenovo konkurencieschopnejší a buď zoberú slovenskej firme trhový podiel, alebo vyvolajú tlak na pokles jej predajných cien.  
  

Súvisiaci článok: Riadenie ekonomického kurzového rizika v spoločnosti Philips

Ekonomické kurzové riziko nie je väčšinou možné efektívne eliminovať pomocou termínovaných obchodov.  Pri dlhodobých zmenách výmenných kurzov môže včas aplikovaná stratégia zaistenia oddialiť kurzové straty, avšak nakoniec sa zmeny kurzu v hospodárení firmy prejavia, ak firma včas nezareaguje. Znamená to hľadať dlhodobo udržateľnejšie riešenia, ako sú:

• Diverzifikácia dodávateľských zdrojov do viacerých menových oblastí alebo nakupovanie vstupov od dodávateľov v krajine, kam exportujete
  
• Snaha dosiahnuť dlhodobú rovnováhu medzi príjmami a výdajmi v rovnakej cudzej mene ( „prirodzený hedging“).
  
• Premiestnenie výrobných a obchodných aktivít (napr. založenie výrobnej dcérskej spoločnosti alebo outsourcing výroby do krajiny exportu) alebo pritiahnutie zahraničného dodávateľa na Slovensko.
  
• Presadenie domácej meny do kontraktov s dodávateľmi a odberateľmi.
  
• Získanie financovania v cudzej mene (napr. úver), ktorej má firma dlhodobý prebytok
  

Viacej o prirodzených spôsoboch eliminácie kurzového rizika sa môžete dočítať tu.

3.  Účtovné kurzové riziko

Účtovné, alebo „translačné“ kurzové riziko vzniká pri preceňovaní aktív a pasív denominovaných v cudzej mene do reportovacej (funkčnej) meny.

Vzniká napríklad pri preceňovaní pohľadávok, záväzkov a úverov v cudzej mene a vo výsledovke sa prejavuje na účtoch 563/663 ako nerealizované kurzové zisky / straty (pri vysporiadaní transakcie sa zmení na realizované zisky / straty – transakčné riziko). Vzniká tiež pri konsolidácii dcérskych spoločností v zahraničí.

Mnohé firmy ako napr. Nestlé alebo General  Motors účtovné kurzové riziko nezaisťujú, pretože sa vo všeobecnosti považuje za riziko, ktoré nemá veľký vplyv na cash flow.  Napriek tomu niektoré, najmä väčšie na burze kótované spoločnosti, účtovné riziko zaisťujú. Podľa vyššie spomínaného prieskumu Barclays a ACT účtovné riziko aktívne zaisťuje menej ako jedna tretina spoločností, oproti 71% spoločností, ktoré zaisťujú transakčné riziko. 

Účtovné riziko však môže mať vplyv na cashflow nepriamo cez dane, ak napríklad nerealizované kurzové zisky zvyšujú základ dane. Nerealizované kurzové straty môžu naopak viesť k zhoršeniu pomerových ukazovateľov dohodnutých v úverových zmluvách s bankou (tzv. loan covenants).

Zhrnutie

Každá firma by mala vyhodnotiť, akým druhom kurzového rizika a v akom rozsahu podlieha, a snažiť sa kurzové riziko systematicky eliminovať vhodnou stratégiou zaistenia. V krátkej dobe vám prinesieme praktický návod, ako implementovať stratégiu a procesy na kontrolu kurzového rizika.