Treasury & Riadenie rizík | Supply chain

Nočná mora výrobných spoločností: plánovanie

Plán predaja ako cieľ pre obchodné oddelenie je jedna vec, nákup a výroba sa musí riadiť spoľahlivejšími informáciami

Zo sumárnej časti manažérskeho výkazu kontraktačného výrobcu LCD televízorov možno vidieť pozoruhodnú presnosť plánovania tržieb pre segment strednej a východnej Európy (SVE). Spoločnosť vyrába spotrebnú elektroniku pre maloobchodné reťazce a medzinárodné koncerny, ktoré ich predávajú pod vlastnou značkou. V novembri plánovala predať 15 336 televízorov, čo sa jej takmer navlas podarilo dosiahnuť.

Pri pohľade na dosiahnutú ziskovosť však skutočnosť výrazne zaostáva za plánom. Pritom v sledovanom období nedošlo k výraznejším zmenám nákupných ani predajných cien, ani k iným jednorazovným udalostiam.


Ak sa pozrieme na výsledky predaja vo väčšom detaile, zistíme, že plán predaja televízorov s uhlopriečkou 19 až 23 palcov bol prekročený o vyše 9 %, a výrazné odchýlky boli vykázané aj v ostatných veľkostných kategóriách. V kategórii 19" - 23" firma predala až o 18 % viac 22 palcových televízorov, ako plánovala. Ak by sme pokračovali až na úroveň predaja po zákazníkoch, zistili by sme podobné odchýlky v pláne predaja.


Celkovo boli však tržby aj priemerná predajná cena vyššia ako plán, tak v čom je vlastne problém?

Napriek zdanlivo dobrému výsledku spôsobili výrazné odchýlky skutočného predaja od plánu na mikroúrovni (úroveň produktového modelu a jednotlivých zákazníkov) dodatočné neplánované náklady naprieč celou organizáciou vo výške takmer 14 tis. eur, čo predstavuje takmer 12 % plánovanej EBITDA marže.

Neplánované objednávky modelov, ktorých plán predaja bol výrazne prekročený, nabúrali výrobný plán prevádzky a prinútili nákupné oddelenie, aby na poslednú chvíľu obstaralo potrebný materiál za menej výhodných podmienok. Spoločnosť niektoré neplánované objednávky nedokázala splniť včas a 80 kusov dokonca nedodala vôbec, pretože ich nestihla vyrobiť a nemala potrebné zásoby na sklade. Pri viac ako 4 % objednávok porušila podmienky dodania. Tieto chybné dodávky spôsobili náklady na reklamácie zo strany odberateľov a dodatočné logistické náklady.


Neplánované zmeny v prevádzke a dennom plánovaní výroby viedli k piatim hodinám prestojov, a spoločnosť má spočítané, že jedna hodina nečinnosti výrobnej linky ju stojí na nákladoch na energie a mzdy vyše 1 600 eur. Naopak, aby dohnala neplánované objednávky, musela narýchlo najať brigádnikov a agentúrnych pracovníkov a zaplatiť nadčasy.

Spolu tak neočakávané zmeny v objednávkach vyvolali dodatočné náklady vo výške 13 766 EUR.

Okrem toho príliš optimistické plánovanie predaja u niektorých zákazníkov viedlo k nárastu zásob, ktoré zostali nepredané. Len u 19 palcových televízorov zostali zásoby na konci mesiaca o takmer 15 tis. eur vyššie ako je ideálna (plánovaná) úroveň, čim spoločnosť zbytočne viazala prostriedky v pracovnom kapitáli. Na sklade zostalo niekoľko kusov 19 palcových televízorov z modelu, ktorý zákazník v priebehu mesiaca prestal predávať, a ktoré bude spoločnosť musieť predať pod cenu.

​Tento príklad ilustruje odveký problém výrobných spoločností – ako zladiť dopyt s dodávateľským a výrobným reťazcom  a ako sa ich nedostatočné prepojenie negatívne odráža vo všetkých častiach organizácie, od kvality zákazníckeho servisu počnúc cez hromadenie zásob až po suboptimálne vyťažené logistické trasy.

Ak sa teda čudujete, prečo sú vaše zásoby a prevádzkové náklady stále vysoké, určite sa pozrite na informácie, ktorými sa riadi oddelenie nákupu a výroba.

Súvisiaci článok: Plánovanie dopytu – najčastejšie chyby

Práve zosúladenie zmien v dopyte so zvyškom organizácie je predmetom integrovaného plánovania predaja a výroby („demand planning“, alebo aj „sales & operations planning”). Viac v ďalších článkoch na CFO.sk. 

Tento článok sa páči

0

 luďom, hlasujte:


Počet komentárov: