Controlling & Finančná analýza | Finančná analýza

EBITDA: porovnávanie neporovnateľného

Existuje milión spôsobov, ako počítať ukazovateľ EBITDA. Standard & Poor’s má zadefinované pravidlá, ktoré zabezpečujú konzistentný výpočet a porovnateľnosť s inými firmami.

26.02.2014 | Zdroj: Standard & Poor's

CFO.sk 

EBITDA (zisk pred úrokmi, zdanením a odpismi) je spolu s EBIT najpoužívanejší a najuniverzálnejší ukazovateľ finančnej výkonnosti. Vedenie firiem ho sleduje ako kľúčový ukazovateľ svojej prevádzkovej výkonnosti a ako bázu pre porovnanie svojej ziskovosti v čase a s ostatnými podnikmi v odvetví. Firmy EBITDA tiež často používajú ako indikátor prevádzkového cashflow. EBITDA je najčastejšie používaným ukazovateľom pri oceňovaní podnikov formou transakčných násobkov, a často sa používa na posúdenie schopnosti firmy splácať dlh.

S EBITDA sa však spája niekoľko záľudností:

• Pretože v IFRS, US GAAP ani v našich lokálnych účtovných štandardoch nie je definovaný spôsob výpočtu EBITDA, každá firma ju môže počítať, a často aj počíta iným spôsobom, čo vedie k problémom pri porovnávaní
  
• EBITDA sa často používa ako hrubý ukazovateľ prevádzkového cashflow, často sa však od skutočného prevádzkového cashflow výrazne odlišuje (viď článok EBITDA vs cashflow)
  
• Výpočet EBITDA podlieha subjektívnemu posudzovaniu neprevádzkových a jednorazových položiek zo strany manažmentu, ktoré môžu jej reálnu výšku skresľovať
  
• Výpočet EBITDA podlieha nezrovnalostiam v účtovaní výnosov a nákladov, úmyselným aj neúmyselným, napr. nedostatočná tvorba opravných položiek k pohľadávkam a zásobám
  

Súvisiaci článok: Problémy s používaním EBITDA

Medzi položky, ktoré jednotlivé spoločnosti v EBITDA zohľadňujú odlišným spôsobom a sťažujú jej porovnateľnosť, patria napríklad:

• Náklady súvisiace s reštrukturalizáciou
  
• Náklady kapitalizované do majetku (napr. na výskum a vývoj)
  
• Kurzové zisky a straty
  
• Náklady súvisiace s akvizíciami spoločností
  
• Zisk / strata z predaja majetku a zásob
  
• Zníženie hodnoty majetku (impairment)
  
• Časové rozlíšenia nákladov a výnosov (napr. výnosy z rozpúšťania grantov a dotácií)
  
• Zisky / straty z derivátov účtovaných cez výsledovku
  

Ako počíta a používa EBITDA Standard & Poor’s

Ratingová agentúra Standard & Poor’s na svojej stránke zverejnila spôsob, akým počíta a používa EBITDA pri posudzovaní platobnej schopnosti spoločností, ktorým udeľuje rating.

Pre S&P je EBITDA dôležitým ukazovateľom prevádzkovej ziskovosti a schopnosti splácať úverové zaťaženie. S&P sa však nespolieha na EBITDA tak, ako ju prezentujú spoločnosti vo svojich výkazoch resp. poznámkach k výkazom, ale zadefinovala si vlastný postup, ktorý konzistentne používa.

S&P počíta EBITDA spôsobom „zhora nadol“ (top-down approach). To znamená od tržieb odpočíta všetky prevádzkové náklady okrem odpisov a nákladov na zníženie hodnoty majetku (impairments). Pod pojmom EBITDA rozumie hospodársky výsledok pred úrokmi a zdanením a pred vplyvom investičných aktivít (odpisy a pod.) a financovania.

Niektoré firmy počítajú EBITDA opačne, t.j. „zdola nahor“ (bottom-up): k čistému zisku pripočítajú úrokové náklady, daň z príjmu a odpisy. S&P si zvolila prístup zhora nadol z toho dôvodu, že výnosy a náklady, najmä tie, ktoré sa nachádzajú v spodnej časti výsledovky, často zahŕňajú množstvo neprevádzkových položiek, ktoré do definície EBITDA podľa S&P nepatria.

S&P rozumie pod neprevádzkovými položkami v zásade dve kategórie nákladov a výnosov:

• Ak sa cashflow súvisiaci s nákladom alebo výnosom klasifikuje vo výkaze peňažných tokov ako cashflow z investičnej alebo finančnej činnosti, takýto náklad / výnos S&P z EBITDA vylúči. Príkladom je zisk / strata z predaja dlhodobého majetku, ktorý by sa vo výkaze peňažných tokov vykázal v časti cashflow z investičnej činnosti. To znamená definícia EBITDA je úzko prepojená s kategorizáciu položiek vo výkaze peňažných tokov.
  
• Jednorazové a neprevádzkové náklady a výnosy, ktoré skresľujú opakujúcu sa udržateľnú výkonnosť spoločnosti – t.j. položky, ktoré S&P z EBITDA „normalizuje“ (eliminuje). Môže sa jednať o jednorazové náklady súvisiace s radikálnou reštrukturalizáciou alebo transformáciou spoločnosti (pokiaľ firme nevznikajú reštrukturalizačné náklady každý alebo takmer každý rok). Viac o prístupe S&P k normalizácii a úpravám hospodárskeho výsledku nájdete v článku  Normalizácia hospodárskeho výsledku: sprehľadnenie alebo zavádzanie?
  

S&P má tiež pravidlá pre zohľadňovanie položiek, ktoré vo veľkej miere podliehajú subjektívnemu posúdeniu zo strany manažmentu alebo sa vykazujú odlišne v rôznych účtovných štandardoch alebo odvetviach, napríklad kapitalizované náklady na výskum a vývoj. Tie S&P vždy pridáva naspäť do nákladov (okrem nákladov na vývoj softvéru a aplikácií pre interné použitie firmy), čím zabezpečí konzistentnosť a porovnateľnosť výslednej hodnoty.

Pretože nie vždy je možné zachytiť všetky potrebné úpravy v EBITDA, a pretože niektoré položky nie je možné z výkazu ziskov a strát zistiť (napr. zmeny v pracovnom kapitáli), S&P spolu s EBITDA vždy používa aj ukazovatele cashflow, ako je cashflow z prevádzkovej činnosti a čistý cashflow.

Použitie EBITDA

S&P používa EBITDA dvoma základnými spôsobmi:

1. Pre zistenie konkurencieschopnosti a prevádzkovej efektívnosti firmy – jednak ako mieru ziskovosti, a jednak jej kolísanie v čase (čím vyššia fluktuácia EBITDA, tým menej spoľahlivé je prognózovanie cashflow). EBITDA porovnáva s inými firmami v odvetví a niekedy aj medzi jednotlivými odvetviami. Čím vyššia EBITDA, tým viac prostriedkov môže firma použiť na financovanie rastu, rozvoja a investícií.
   
2. Ako súčasť ukazovateľov posudzujúcich schopnosť firmy splácať dlh – napríklad pomer dlhu a EBITDA, ktorý umožňuje identifikovať firmy s dlhom, ktorý potenciálne presahuje ich schopnosť generovať cashflow a splácať úvery. S&P však vie, že EBITDA ako ukazovateľ cashflow má niekoľko vážnych nedostatkov a niekedy môže skutočný prevádzkový cashflow výrazne nadhodnocovať. Napriek tomu slúži ako vhodný ukazovateľ, od ktorého sa dá pri analýze cashflow odraziť.