Controlling & Finančná analýza | Finančná analýza

Normalizácia hospodárskeho výsledku: sprehľadnenie alebo zavádzanie?

Normalizácia je často používaný nástroj na očistenie hospodárskych výsledkov o jednorazové a neprevádzkové položky. Jej subjektívna aplikácia však môže viesť k zavádzaniu tretích strán a často aj samotného manažmentu.

21.02.2014 | Zdroj: Standard & Poor's

CFO.sk 

Ak je manažment zvyknutý na to, že dostáva hospodárske výsledky upravené o jednorazové alebo neprevádzkové položky, mal by si dať pozor na to, aby prílišná „normalizácia“ neviedla k zahmlievaniu fundamentálnych problémov firmy.

Veľký jednorazový odpis alebo zníženie hodnoty dlhodobého majetku? Nevadí, pretože nemá vplyv na cashflow. Náklady súvisiace so zatvorením závodu alebo ukončením produktu? Nevadí, jedná sa o jednorazový reštrukturalizačný náklad.

Naozaj nevadí? Nemôžu tieto náklady, ktoré zostávajú „pod čiarou“ ako normalizované položky, znamenať, že prevádzková efektívnosť a dlhodobá konkurenčná situácia podniku sa zhoršuje? Nemôže manažment dcérskej spoločnosti alebo divízie pomocou normalizácie zastierať jej zhoršujúcu sa výkonnosť? Bol v jednom roku z upraveného výsledku vylúčený náklad, a v ďalšom roku tam  zostal výnos, ktorý sa týkal podobnej alebo tej istej transakcie?

Ak sa pozriete, aké položky boli vo vašich výkazoch za posledných päť rokov normalizované, možno prídete na to, že zavádzate sami seba.

Normalizácia hospodárskeho výsledku

Firmy vo svojich finančných výkazoch alebo v poznámkach niekedy uvádzajú upravené alebo normalizované hospodárske výsledky. Robí tak väčšina firiem kótovaných na burze. Podobne banky normalizujú finančné výkazy svojich klientov pri posudzovaní ich úverovej bonity a ratingové agentúry pri posudzovaní kreditného rizika podnikov. Robia tak často aj samotné firmy, ktoré čísla uvádzané v reportoch pre manažment očisťujú o jednorazové alebo neprevádzkové položky. Normalizácia je bežnou praxou pri analýze finančných výkazov kupovanej spoločnosti v podnikových transakciách.

Súvisiaci článok: EBITDA ako základ pre výpočet predajnej ceny podniku

Cieľom normalizácie je očistiť vykazované výsledky o jednorazové alebo neprevádzkové položky, ktoré skresľujú skutočnú finančnú výkonnosť kľúčovej podnikateľskej činnosti podniku. Nakoľko však vykazovanie normalizovaných výsledkov nie je dostatočne upravené v účtovných postupoch ani v IFRS, spôsob a výpočet normalizácie je vo veľkej miere subjektívnou záležitosťou manažmentu alebo osoby, ktorá finančné výkazy normalizuje (napr. banka).

Firmy svoje výsledky pomocou normalizácie prikrášľujú

Absencia regulácie a vysoká miera subjektívnosti dáva firmám priestor pre účelové jednanie, keď si prostredníctvom normalizácie svoje hospodárske výsledky prikrášľujú.

Ratingová agentúra Standard & Poor’s analyzovala výkazy 82 nefinančných podnikov zahrnutých vo FTSE 100 za posledné štyri roky, a zistila, že:

• V 73% prípadov viedla normalizácia k lepšiemu hospodárskemu výsledku, ako bol pôvodný hospodársky výsledok vykázaný vo finančných výkazoch. Firmy majú tendenciu používať viacej také úpravy, ktoré hospodársky výsledok zlepšujú, ako zhoršujú. Medzi 43 firiem, ktoré v každom zo štyroch po sebe skúmaných rokoch vykázali vyšší normalizovaný ako reportovaný prevádzkový zisk, patria napr. Coca-Cola HBC, Unilever PLC či Tesco PLC. 
  
• Najčastejším predmetom normalizácie je zníženie hodnoty majetku (impairment) a odpisy nehmotného majetku, pričom takáto úprava často podľa S&P nie je opodstatnená.
  
• Ďalšou populárnou položkou sú náklady súvisiace s reštrukturalizáciou, S&P však zistil, že 21 z 82 skúmaných firiem očistilo zisk o tieto náklady v každom zo štyroch rokov. Napríklad Mondi PLC, SABMiller PLC či Coca-Cola HBC. V podobných prípadoch sa náklady na reštrukturalizáciu môžu stať bežným výdavkom, ktorý musí firma realizovať na to, aby zostala konkurencieschopná.
  

Aký spôsob normalizácie je správny?

Štandardy pre účtovníctvo a vykazovanie na túto otázku jednoznačnú odpoveď nedávajú. Odpoveď závisí na racionálnom prístupe osoby, ktorá normalizáciu vykonáva alebo posudzuje.

Napríklad S&P vysvetľuje spôsob, akým pri analýze spoločností, ktorým udeľuje rating, rozhoduje čo je a čo nie je normalizačná položka.

S&P vo všeobecnosti náklad alebo výnos vo výsledovke zo sledovaného ukazovateľa (najčastejšie EBITDA a EBIT) normalizuje vtedy, ak sa peňažné toky súvisiace s týmto nákladom / výnosom nevykazujú vo výkaze cashflow v peňažných tokoch z prevádzkovej činnosti.

Napríklad zisk / stratu z predaja dcérskej spoločnosti alebo predaja majetku z normalizovanej EBITDA vylúči, pretože tieto predaje sa v cashlow vykazujú v peňažných tokoch z investičnej činnosti. Okrem toho predaj podniku alebo majetku nie je vo väčšine prípadov súčasťou bežnej prevádzkovej činnosti, z ktorej podnik generuje svoj hlavný zdroj príjmov.

Jednorazové odpisy alebo zníženie hodnoty dlhodobého majetku (impairment) S&P zvyčajne z ukazovateľa EBIT očisťuje, najmä ak sa jedná vyslovene o významný alebo jednorazový prípad. To však neznamená, že tento náklad treba ignorovať. Naopak, zníženie účtovnej hodnoty dlhodobých aktív indikuje, že v budúcnosti budú generovať nižší cashflow, čo je následne potrebné zohľadniť v prognózovaných finančných výsledkoch.

Naopak, odpis krátkodobého majetku, akým sú zásoby alebo pohľadávky, je v hospodárskom výsledku potrebné ponechať, pretože sa v blízkej budúcnosti odrazia v znížení prevádzkového cashflow.

Na náklady súvisiace s reštrukturalizáciou má S&P veľmi pragmatický pohľad. Reštrukturalizačné náklady zvyčajne z EBIT neočisťuje, pretože každá firma je z času načas nútená prispôsobiť sa vývoju na trhu, aby zvýšila svoju produktivitu a konkurencieschopnosť, alebo aby sa zbavila neperspektívnych aktivít. Ak sa navyše tieto náklady objavujú každý rok, vyvstáva otázka, či je firma dlhodobo konkurencieschopná. Reštrukturalizačné náklady tiež zvyšujú volatilitu vykazovaného zisku a cashflow, čo podkopáva dlhodobú finančnú stabilitu a výkonnosť firmy.  

S&P očisťuje EBIT o reštrukturalizačné náklady iba vtedy, ak sú spojené so skutočnou transformáciou firmy, ako je fundamentálna zmena trhovej stratégie alebo odpredaj väčšej časti prevádzky.

Pri ziskoch alebo stratách súvisiacich s derivátmi, ktoré sú účtované cez výsledovku, S&P v prípade dostupných informácií rozlišuje, či sa jedná o deriváty, ktorými spoločnosť zaisťuje zisk alebo cashflow v bežnom prevádzkovom období, alebo na niekoľko rokov dopredu. Hoci sa firmy pomocou derivátov väčšinou snažia zabezpečiť stabilitu prevádzkového zisku a cashflow, v druhom prípade S&P tieto položky z normalizovaného výsledku vylúči (resp. ich časť), pretože sa týkajú viacerých účtovných období.

Niektoré kurzové zisky a straty sa týkajú bežnej prevádzkovej činnosti, niektoré nie. Napríklad zisky / straty z precenenia a uhradenia pohľadávok a záväzkov z obchodného styku sa týkajú bežnej obchodnej činnosti firmy a je potrebné ich v hospodárskom výsledku ponechať. Naopak, zisky a straty z precenenia a splácania úverov v cudzích menách sa týkajú finančnej činnosti, a S&P ich do normalizovaného prevádzkového výsledku nezaraďuje.