Makro & Odvetvia | Odvetvia

Región SVE má problém: energetika

Krajiny SVE potrebujú do roku 2020 investovať vyše 240 mld. EUR do energetickej infraštruktúry. Za súčasných podmienok bude pre ne extrémne náročné splniť požiadavky európskej energetickej politiky.

14.12.2013 | Zdroj: EY & CEEP

CFO.sk 

Pre krajiny strednej a východnej Európy (SVE) bude za súčasných podmienok takmer nemožné dosiahnuť ciele stanovené európskou energetickou politikou. Na jednej strane sa bude ich dopyt po energii zvyšovať, na druhej strane majú podstatne horšiu štartovaciu pozíciu ako krajiny západnej Európy (EU-15), a aby splnili európske environmentálne požiadavky, budú potrebovať investovať stovky miliárd EUR. Také sú závery štúdie Analysis of Central Europe’s Energy Sector, ktorú vypracovali EY a Central Europe Energy Partners (CEEP).

Hlavné problémy, s ktorými sa región SVE musí vysporiadať, sú nasledovné:

• Potreba rozsiahlej modernizácie a diverzifikácie energetickej infraštruktúry – potrebné investície na úrovni 240 mld. EUR do roku 2020 plus cca 70 mld. na pokrytie ďalších potrieb na národnej úrovni.
  
• Vysoký podiel pevných fosílnych palív (36% vs 12% v EU-15) a nižší podiel jadra (9% vs 15%) v štruktúre energetického mixu, a s tým súvisiace vyššie emisie CO2 pri výrobe energie. Dosiahnutie európskych energetických cieľov (polovica výroby energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2050) bude pre región SVE podstatne ťažšie, ako pre krajiny EU-15.
  
• Nižšia miera energetickej efektívnosti a vyššia energetická náročnosť v porovnaní s krajinami EU-15.
  
• Relatívne vyššie ceny energií (v parite kúpnej ceny), ktoré viac zaťažujú domácnosti a znižujú konkurencieschopnosť podnikov.
  
• Nízka energetická sebestačnosť a diverzifikácia, najmä čo sa týka ropy a plynu. Závislosť samotného Slovenska na dovoze energií (elektrická energia, plyn, ropa) je pritom podstatne vyššia (63%) ako priemer SVE (37%).
  
• Vyšší očakávaný ekonomický rast ako EU-15 a s tým súvisiaci rast dopytu a cien energií, čo môže ohroziť konkurencieschopnosť regiónu.  
  

Investičné potreby presahujú možnosti regiónu

Aby dokázal región SVE splniť ciele európskej energetickej politiky a zvýšiť energetickú sebestačnosť, konkurencieschopnosť a stabilitu, potrebuje do roku 2020 investovať 240 mld. EUR do energetickej infraštruktúry. Z toho 170 mld. si vyžiadajú investície do zdrojov elektrickej energie vrátane nákladov na likvidáciu jadrových zariadení, a 55 mld. investície do infraštruktúry pre transport a skladovanie plynu. Okrem toho CEEP a EY odhadujú, že iné investície na národnej úrovni si vyžiadajú ďalších 70 mld. EUR.

Priemerný podiel investícií do energetiky na HDP krajín SVE za posledných 10 rokov predstavoval 1,2%, vyššie spomenutý investičný deficit znamená, že tento podiel by sa musel do roku 2020 zvýšiť na 2,6%.

Odhadovaný objem investícií prekračuje finančné možnosti väčšiny krajín SVE. Ako možné riešenia načrtli CEEP a EY úpravu cieľov stanovených na európskej úrovni (podiel obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe, maximálny objem CO2 emisií), obmedzenie legislatívnych bariér pre vládnu podporu investícií, ako aj zvýšenie financovania energetických projektov v SVE zo zdrojov EÚ.

CEEP tiež odporúča, aby krajiny SVE pristupovali k energetickej politike spoločne a aby svoje priority a investičné projekty harmonizovali, napríklad v oblasti prepojenia elektrických prenosových sústav, ropovodov a plynovodov, alebo spoločných investícií do LNG terminálov či zásobníkov plynu. Individuálne projekty realizované na úrovni jednotlivých krajín často negatívne ovplyvňujú energetické potreby okolitých krajín. CEEP tiež navrhuje, aby krajiny SVE prešli od individuálnych kontraktov na nákup energií na národnej úrovni k spoločným regionálnym / nadnárodným kontraktom. Mali by znižovať podiel zdrojov vyrábajúcich energiu z plynu, nakoľko takáto výroba zvyšuje ich závislosť na dovoze najmä z Ruska, a mali by podporovať výstavbu nových LNG terminálov, ktoré umožnia diverzifikáciu zdrojov plynu.

Energetická náročnosť je problém

Podiel poľnohospodárstva a priemyslu na HDP v krajinách SVE predstavuje 38% v porovnaní s 25% v krajinách EU-15. To znamená, že stredo- a východoeurópske ekonomiky majú vyššiu energetickú náročnosť. Hoci by sa mal podiel služieb na HDP s konvergenciu k EU-15 postupne zvyšovať, zatiaľ sa tak nedeje – od roku 2000 sa štruktúra HDP v našom regióne príliš nezmenila. Okrem toho samotný energetický priemysel dosahuje v krajinách SVE takmer 4% podiel na HDP, zatiaľ čo v ekonomikách EU-15 má toto odvetvie polovičný význam. Región SVE je tak v porovnaní so západom viac zraniteľný na turbulencie v energetickom sektore.

Rýchlejší rast zdvihne ceny energií

Podľa IHS Global Insight budú ekonomiky SVE do roku 2035 rásť rýchlejšie ako EU-15 a ich ekonomická výkonnosť bude postupne konvergovať k priemeru západoeurópskych krajín: HDP na obyvateľa by mal do roku 2030 rásť 3,7% tempom v porovnaní s 1,4% rastom v západnej Európe. Rýchlejší rast v spojení s vyššou energetickou náročnosťou bude viesť k rastúcemu dopytu – do roku 2025 by mal dopyt po primárnej energii vzrásť o 10% až 17%, zatiaľ čo v EU-15 sa očakáva stagnácia.

Zvyšujúci sa dopyt si vyžiada vyššie investície do zdrojov energie (alebo zvýšenie závislosti krajín na zahraničných zdrojoch). Kombinácia rastu dopytu, investícií a potreby zvyšovať podiel OZE v energetickom mixe tak spôsobia, že cena energie bude v regióne rásť. Jedná sa najmä o elektrickú energiu, ktorá je už dnes v našom regióne relatívne drahšia, ako v krajinách EU-15 (po prepočte v parite kúpnej sily).

Nepriaznivý energetický mix

Podstatne vyšší podiel pevných fosílnych palív v energetickom mixe výrazne sťažuje štartovaciu pozíciu krajín SVE pri dosiahnutí európskych energetických cieľov (cieľom je viac ako 50% podiel OZE a iba 3,3% podiel jadra do roku 2050). Hoci využívanie uhlia v súčasnosti poskytuje mnohým krajinám, ako je Poľsko či Česká republika, relatívne vysokú energetickú sebestačnosť, potreba zvyšovať podiel OZE prinesie aj týmto krajinám potrebu rozsiahlych investícií.

Slovensko

Čo sa týka Slovenska, správa CEEP identifikovala ako najväčšie problémy veľmi nízku mieru energetickej sebestačnosti, potrebu rozsiahlych investícií do nových zdrojov na výrobu elektrickej energie a do OZE, vysokú závislosť na dovoze plynu a ropy z Ruska, nedostatočné skladovacie kapacity plynu, ale aj potrebu zlepšiť prepojenie elektrických prenosových sústav s okolitými krajinami. 

Štúdia EY a CEEP obsahuje množstvo zaujímavých štatistík tak na úrovni regiónu, ako aj jednotlivých krajín SVE, ako aj analýzy a odporúčania pre jednotlivé sektory energetického ovetvia (výroba a distribúcia elektriny, preprava a skladovanie plynu a ropy). 

V prípade otázok môžete kontaktovať Mariána Cápaya, Advisory Services Leader / vedúceho oddelenia poradenstva na marian.capay@sk.ey.com.  

Na spoločnosti EY a CEEP sa vzťahuje obmedzenie zodpovednosti Prevádzkovateľa portálu CFO.sk a jeho odborných prispievateľov a partnerov.