Makro & Odvetvia | Európa

Predstavuje Grexit hrozbu pre eurozónu a Slovensko?

Dopady možného odchodu Grécka z eurozóny na ostatné krajiny a inštitúcie eurozóny a na samotné Grécko

20.02.2015 | Zdroj: Standard & Poor's

CFO.sk 

Nemecko včera zamietlo grécky návrh na predĺženie záchranného programu a riziko odchodu Grécka z eurozóny sa zvyšuje. O riešení situácie dnes rokujú ministri eurozóny. Ak by sa strany nedohodli, Európa by Grécku záchranný balík úverov nepredĺžila a Grécko by bolo nútené opustiť euro, čo by to znamenalo pre zvyšok eurozóny?

Podľa agentúry Standard& Poor's je skôr pravdepodobné, že dopad na ostatné krajiny eurozóny by bol mierny. Dočasne by síce došlo k turbulenciám na finančných trhoch, napr. zvýšenej volatilite výnosov dlhopisov, nákladov dlhopisového financovania a menových kurzov, ale panika z vystúpenia by sa dnes zrejme do periférnych krajín eurozóny (Portugalsko, Španielsko, Taliansko, Írsko) výraznejšie nerozšírila. Krajiny, ktorým hrozí odchod z eurozóny, ako je Grécko, zažívajú odlev kapitálu, vyberanie eurových prostriedkov z bánk (pretože nová mena pravdepodobne devalvuje), a zhoršený prístup k financovaniu na dlhopisových trhoch. Grexit by síce eurozónu stál zhruba 3 % jej HDP, ale prejavil by sa postupne v nasledovných troch dekádach, počas ktorých by krajiny a inštitúcie eurozóny pociťovali výpadky z nesplácaných úverov a garancie za grécke pôžičky z roku 2012.

Podľa S&P je niekoľko dôvodov, prečo dnes Grexit nie je pre eurozónu takou hrozbou. Za prvé, eurozóna má silnejší záchranný systém v podobe Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM), ktorý by podržal ohrozené krajiny eurozóny, a dlhopisy týchto krajín by mohla na sekundárnom trhu nakupovať aj ECB. Za druhé, výnosy dlhopisov periférnych krajín eurozóny neustále klesajú (na rozdiel od gréckych dlhopisov), čo znamená, že trhy vnímajú grécke štátne dlhopisy oddelene od ostatných krajín eurozóny. Tým sa medzičasom podarilo zlepšiť vlastnú makroekonomickú a fiškálnu situáciu, najmä Írsku a Portugalsku. V roku 2012, keď sa grécka kríza prevalila, sa dlhopisové výnosy ostatných krajín vyvíjali v tandeme s gréckymi. Za tretie, zahraničné komerčné banky majú podstatne nižšie pohľadávky voči gréckemu bankovému sektoru, ako v minulosti – v septembri 2014 to bolo 77 mld. USD, kým na konci roku 2011 to bolo 126 mld. USD, pričom 27 mld. USD dnes držia banky mimo eurozóny, takže riziko, ktoré nesú európske banky, je menšie.

Grexit by však v dlhodobom horizonte výrazne zasiahol európske vlády a inštitúcie vrátane MMF, ECB a EIB, ktoré Grécku požičali alebo zaručili prostriedky v hodnote vyše 300 mld. eur, čo predstavuje zhruba 3 % HDP eurozóny. Najväčšia časť sa týka bilaterálnych záruk v rámci EFSF mechanizmu – 166 mld. eur. Napriek tomu je veľká časť týchto dlhov a záruk splatná postupne v nasledujúcich dekádach, takže vlády krajín eurozóny by túto stratu pociťovali iba postupne.

Samotné Grécky by však prešlo peklom – rýchlo by sa dostalo do defaultu, nová mena by výrazne devalvovala, vláda aj komerčné inštitúcie by prestali splácať zahraničné záväzky, a problém by mali aj firmy s úhradami krátkodobých obchodných záväzkov. V dlhodobom horizonte by krajina skončila v hlbokej a dlho trvajúcej recesii.

S&P však upozorňuje, že grexitová panika sa predsa len môže na finančných a kapitálových trhoch rozšíriť aj na iné krajiny eurozóny. Hoci to je menej pravdepodobný scenár, znamenalo by to, že vlády a inštitúcie takejto krajiny by mali problém požičať si na finančnom trhu a z krajiny by začal utekať kapitál. V tomto prípade by bolo rozhodujúce, do akej miery by krajinu podržala ECB a existujúci záchranný mechanizmus.