Účtovníctvo, Dane & Legislatíva | Účtovníctvo & Finančné výkazy

Ministerstvo financií predložilo ďalšiu novelu zákona o účtovníctve

Zmeny sa týkajú najmä povinnosti zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku, oceňovania reálnou hodnotou, a povinnosti zverejňovania nefinančných informácií

Ešte predtým, ako nadobudla účinnosť posledná novela zákona o účtovníctve z októbra 2014, bol do medzirezortného pripomienkového konania Ministerstvom financií 19.12.2014 predložený ďalší návrh novely zákona o účtovníctve (ZoÚ). Tento krát sa jedná najmä o zmeny vyvolané európskou legislatívou (smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2013/34/EÚ a 2014/95/EÚ).

Súvisiaci článok: Zmeny v účtovných predpisoch k 31. decembru 2014 a 1. januáru 2015

Hlavné oblasti zmien možno zosumarizovať do týchto bodov:

  1. upravujú sa podmienky pre vznik povinnosti zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku,
  2. subjekty verejného záujmu s viac ako 500 zamestnancami budú povinné vo výročnej správe uvádzať aj ďalšie nefinančné informácie o sociálnom prostredí, o dodržiavaní ľudských práv a boji proti korupcii a úplatkárstvu,
  3. veľké skupiny uvedú vo výročnej správe aj opis politiky rozmanitosti,
  4. veľké účtovné jednotky, ktoré sú obchodnými spoločnosťami a pôsobia v ťažobnom priemysle alebo v klčovaní prirodzených lesov budú povinné zostavovať a zverejňovať ročnú správu o platbách orgánom verejnej moci,
  5. dopĺňa sa pokuta za nevedenie účtovníctva a neschopnosť účtovnej jednotky preukázať vedenie účtovníctva,
  6. vypúšťa sa oceňovanie reprodukčnou obstarávacou cenou, upravujú sa podmienky pre oceňovanie majetku a záväzkov reálnou hodnotou a dopĺňa sa odpisovanie goodwillu.

Predmetom tohto článku sú body 1 až 5, zmeny v oceňovaní popíšeme v ďalšom príspevku.

Povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku

Jednou z najvýznamnejších zmien návrhu novely je zmena kritérií pre vznik povinnosti zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku (§ 22 odsek 10). Po novom sa jednak zvyšujú doterajšie veľkostné limity postavené na agregovaných finančných údajoch spoločností v skupine, a zároveň sa zavádzajú veľkostné limity na konsolidovanej báze.  

Povinnosť konsolidácie tak nemajú mať materské spoločnosti, ak

a) ku dňu, ku ktorému sa zostavuje konsolidovaná ÚZ na základe individuálnych ÚZ materskej spoločnosti a jej dcérskych spoločností nie sú splnené aspoň dve z týchto podmienok:

  • celková suma majetku je väčšia ako 24 000 000 eur (doteraz 17 000 000 eur), pričom v návrhu sa neuvádza, či sa jedná o majetok netto alebo brutto,
  • čistý obrat (pojem zadefinovaný poslednou novelou ZoÚ v § 2 ods. 15) je vyšší ako 48 000 000 eur (doteraz 34 000 000 eur),
  • priemerný prepočítaný počet zamestnancov za účtovné obdobie presiahol 250,

alebo

b) ak ku dňu, ku ktorému sa zostavuje konsolidovaná ÚZ, nie sú za skupinu po konsolidácií kapitálu, vzájomných vzťahov medzi účtovnými jednotkami, konsolidácií výsledku hospodárenia a konsolidácií nákladov a výnosov splnené aspoň dve z týchto podmienok:

  • celková suma majetku skupiny je väčšia ako 20 000 000 eur,
  • čistý obrat skupiny je vyšší ako 40 000 000 eur,
  • priemerný prepočítaný počet zamestnancov skupiny za účtovné obdobie presiahol 250.

Pojem „skupina“ novela pre účely konsolidácie definuje v § 6 ods. 4 takto: „Do skupiny účtovných jednotiek patrí materská účtovná jednotka a všetky jej dcérske účtovné jednotky“.

Materská ÚJ prestane podľa návrhu zákona uplatňovať oslobodenie od povinnosti konsolidácie od nasledujúceho účtovného obdobia, ak prekročí podmienky podľa § 22 odseku 10 dve po sebe idúce účtovné obdobia.

Pri posudzovaní podmienok oslobodenia od konsolidácie podľa odseku 10 bude materská ÚJ postupovať takto:

  • pri posúdení podmienok zahrňuje len tie dcérske ÚJ, ktoré nespĺňajú podmienky podľa § 22 ods. 13 (viď nižšie),
  • môže  sa rozhodnúť, či bude posudzovať podmienky podľa § 22 ods. 10 písmena a) (agregované kritériá) alebo podľa písmena b) (konsolidované kritériá).

Z navrhovaného znenia teda vyplýva, že ak aj skupina prekročí dve agregované veľkostné kritériá, pred povinnosťou konsolidácie ju môžu zachrániť konsolidované údaje.

Oslobodenie od povinnosti konsolidácie podľa § 22 ods. 10 sa nebude vzťahovať na materskú ÚJ, ak je subjektom verejného záujmu, alebo ak  sa za subjekt verejného záujmu považuje niektorá jej dcérska ÚJ. Pojem „subjekt verejného záujmu“ definuje ZoÚ v § 2 ods.14 a zahŕňa spoločnosti, ktorých cenné papiere boli prijaté na burzu, spoločnosti, ktoré musia zostavovať závierku podľa IFRS (§ 17a ods. 2), banky, poisťovne a ďalšie finančné inštitúcie.

Tieto zmeny by mali nadobudnúť účinnosť 1. júla 2015.

Novela ďalej v § 22 odsek 13 zakotvuje nové situácie, ktoré materskú spoločnosť oslobodia od povinnosti konsolidácie, a to vtedy, ak ku dňu, ku ktorému by sa zostavovala konsolidovaná ÚZ, má len dcérske ÚJ, ktoré kvôli dlhodobým prekážkam nemôže ovládať alebo riadiť, alebo ak by ich údaje nevyhnutné na zostavenie konsolidovanej ÚZ mohla získať len za cenu neprimerane vysokých nákladov alebo s nadmerným omeškaním, alebo ak podiel dcérskej ÚJ drží len na účel jeho predaja. Táto výminka by mala nadobudnúť účinnosť až 1. januára 2016.

V § 22 ods. 3 sa zavádza pojem „rozhodujúci vplyv“, ktorý má materská účtovná jednotka v inej účtovnej jednotke, pričom rozhodujúci vplyv zodpovedá doterajšiemu vymedzeniu § 22 ods. 3 (väčšina hlasovacích práv, väčšina v orgánoch atď.). Dcérskou účtovnou jednotkou je ÚJ, v ktorej má materská účtovná jednotka rozhodujúci vplyv priamo alebo nepriamo prostredníctvom svojich dcérskych ÚJ.

Nové informačné povinnosti

Novela prináša v § 20 dodatočné informačné povinnosti pre vybrané skupiny podnikov.

Subjekty verejného záujmu, ktoré majú viac ako 500 zamestnancov, majú vo výročnej správe uvádzať nefinančné informácie o tzv. oblasti sociálnej zodpovednosti, ktoré popisujú ich prístup k oblastiam ako sú životné prostredie, zamestnanosť, sociálna oblasť, dodržiavanie ľudských práv, boj proti korupcii a úplatkárstvu.

Spoločnosti, ktoré prekročia dve z troch veľkostných kritérií (obrat nad 40 mil. eur, majetok nad 20 mil. eur, >250 zamestnancov) budú musieť zverejňovať opis politiky rozmanitosti, ktorú uplatňujú vo svojich správnych, riadiacich a dozorných orgánoch najmä vo vzťahu k veku, pohlaviu, vzdelaniu a profesijným skúsenostiam členov, ciele takejto politiky, spôsob, akým sa vykonáva a dosiahnuté výsledky vo vykazovanom období. Ak však podnik neuplatňuje a  vo výročnej správe neuvádza opis politiky rozmanitosti, musí vo výročnej správe vysvetliť dôvody, na základe ktorých sa tak rozhodol.

Veľké účtovné jednotky pôsobiace v ťažobnom priemysle alebo v klčovaní prirodzených lesov budú musieť zostavovať a zverejňovať ročnú správu o platbách orgánom verejnej moci. Platby sa uvádzajú osobitne podľa druhu platby a podľa štátov, ak je súhrnná hodnota jedného druhu platby v jednom štáte vyššia ako 100 000 eur. Platbou sa rozumie peňažné aj nepeňažné plnenie, a orgánom verejnej moci orgány štátnej správy, miestnej a územnej samosprávy a nimi zriadené organizácie. Detailne sú tieto požiadavky popísané v nových paragrafoch § 20a až 20c.

Nové informačné povinnosti majú nadobudnúť účinnosť 1. januára 2016.

Pokuta za nedostatočné vedenie účtovníctva

Zmenou § 11 ods. 3 sa ustanovuje, že účtovná jednotka nemôže vykonávať účtovné zápisy mimo účtovných kníh, vykazovať výdavky, ktoré jej nevznikli, robiť účtovné zápisy a vystavovať účtovné záznamy a účtovné doklady v rozpore so zákonom o účtovníctve. V § 38 sa porušenie tohto ustanovenia definuje ako nový správny delikt, za ktorý hrozí pokuta do 2 % hodnoty majetku, najviac 3,3 mil. eur. Táto zmena vyplynula z požiadaviek OECD a účinnosť má nadobudnúť 1. júla 2015.

Overenie výročnej správy audítorom – rozšírenie povinností

Rozšíriť sa majú povinnosti audítora týkajúce sa overenia výročnej správy. Kým doteraz musel overiť jej súlad s účtovnou závierkou, po novom by mal tiež overiť, či výročná správa obsahuje všetky informácie podľa zákona o účtovníctve a v správe audítora bude uvádzať, či na základe poznatkov o účtovnej jednotke a situácii v nej zistil významné nesprávnosti vo výročnej správe a charakter každej takejto nesprávnosti. Toto ustanovenie sa prvýkrát použije pri overovaní výročnej správy za účtovné obdobie, ktoré začína od 1. januára 2015, ak má ÚJ účtovné obdobie kalendárny rok a za účtovné obdobie, ktoré začína v priebehu roka 2015, ak má ÚJ účtovné obdobie hospodársky rok.

Rozsah priebežnej účtovnej závierky

V § 18 ods. 4  sa upravuje rozsah informácií vo výkaze ziskov a strát priebežnej účtovnej závierky – vykazovať sa majú iba informácie od začiatku účtovného obdobia do dňa, ku ktorému sa zostavuje priebežná účtovná závierka za účtovné obdobie a informácie za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie. Priebežná účtovná závierka sa zostavuje napríklad ak je činnosť účtovnej jednotky obmedzená v konkurze alebo v likvidácii.

Informácie o navrhovaných zmenách v oceňovaní majetku a záväzkov prinesieme v nasledujúcom príspevku. 

Tento článok sa páči

1

 luďom, hlasujte:


Počet komentárov: