Účtovníctvo, Dane & Legislatíva | IFRS

Dopad pripravovaného IFRS štandardu pre leasingy na finančné výkazy firiem

Spoločnosti, ktoré pripravujú výkazy podľa IFRS, budú musieť posúdiť, či a v akej miere sa zmenia ich pomerové finančné ukazovatele v úverových zmluvách

IASB včera vydala dokument, v ktorom vysvetľuje dopady pripravovaného IFRS štandardu pre lízingy na finančné výkazy a pomerové ukazovatele nájomcov. Dopady sú popísané nižšie pod úvodným zhrnutím. Finálny štandard má IASB vydať do konca roku. Informácie v dokumente nemajú záväzných charakter.

Zhrnutie nového štandardu

Hlavnou zmenou, ktorú štandard prinesie, bude kapitalizácia podsúvahových aktív a záväzkov vyplývajúcich z operatívneho lízingu do súvahy, ako aj zmena vo vykazovaní nákladov a cashflow. Účtovné jednotky budú musieť kapitalizovať všetky operatívne lízingy s výnimkou krátkodobých (do 12 mesiacov) a drobných (laptopy, nábytok a pod.) prenájmov. Majetok aj záväzok sa pri prvom účtovaní ocení v súčasnej hodnote budúcich platieb, ktoré budú diskontované príslušnou dlhovou úrokovou mierou. Majetok sa bude následne odpisovať rovnakým spôsobom, ako ostatné aktíva vo vlastníctve spoločnosti, a zo záväzku bude účtovná jednotka účtovať (implicitné) úrokové náklady. Lízingové splátky sa vo výkaze cashflow rozdelia, istina sa vykáže v peňažných tokoch z finančných aktivít, a úroky v peňažných tokoch z prevádzkových alebo finančných aktivít.

Lízing vznikne vtedy, ak účtovná jednotka získa na určité obdobie právo používať majetok a za toto právo musí prenajímateľovi platiť.

Prvotné ocenenie bude zahŕňať všetky (diskontované) budúce platby, ktorým sa nájomca nemôže vyhnúť. Niektoré zmluvy o nájme obsahujú opciu prerušiť alebo predĺžiť dobu nájmu, a u niektorých je výška nájomného odvodená napr. od tržieb alebo rozsahu používania majetku. IASB navrhuje, aby sa do ocenenia zahrnuli iba také (podmienené) platby, u ktorých sa dá s veľkou mierou pravdepodobnosti očakávať, že ich nájomca uhradí. Variabilné platby nájomného (závisiace od tržieb alebo používania majetku) sa do ocenenia nemajú zahŕňať.

Majetok sa pri prvom zaúčtovaní ocení v rovnakej výške ako záväzok, prípadne sa do ocenenia zahrnú náklady, ktoré priamo súvisia s obstaraním lízingu (napr. provízie), a upraví sa o akontáciu alebo odložené splátky. Keďže sa bude odpisovať rovnako, ako iné podobné aktíva vo vlastníctve účtovnej jednotky, nemalo by byť potrebné meniť informačné systémy pre majetok a odpisy.

Rada IASB sa vo februári tohto roka zhodla na prechodných ustanoveniach, ktoré spoločnostiam s už existujúcimi lízingovými zmluvami (uzatvorenými pred prvou aplikáciou štandardu) uľahčia prechod na nové pravidlá (viac v článku Pripravovaný IFRS štandard pre lízingy je z veľkej miery dokončený).

Aktíva a záväzky

Ako je popísané vyššie, štandard povedie k zvýšeniu hodnoty majetku a finančných záväzkov v súvahe. To bude mať vplyv na pomerové finančné ukazovatele (viď nižšie).

Na vykazovanie záväzkov z prenájmu sa budú vzťahovať požiadavky IAS 1 na vykazovanie ostatných finančných záväzkov. Záväzky z prenájmu sa vykážu buď na samostatnom riadku súvahy spolu, alebo na viacerých riadkoch, ak to bude potrebné pre lepšie zobrazenie finančnej pozície účtovnej jednotky. Tiež ich bude potrebné rozdeliť na dlhodobú a krátkodobú časť.

Prenajímaný majetok sa bude vykazovať v príslušnom riadku súvahy spolu s vlastným majetkom, oddelene ho bude potrebné vykázať iba v prípade, ak to bude potrebné pre lepšie pochopenie finančnej situácie účtovnej jednotky.

Vlastné imanie

Prenesenie operatívnych lízingov do súvahy vo väčšine prípadov spôsobí zníženie vlastného imania, pretože výška záväzku sa bude znižovať pomalšie, ako zostatková hodnota odpisovaného majetku. Ide o podobný dopad, aký má na súvahu dnešné vykazovanie majetku obstaraného formou finančného prenájmu alebo úveru.

Výkaz ziskov a strát

Nový štandard povedie k zvýšeniu prevádzkového hospodárskeho výsledku, pretože výšku nájomného nahradia odpisy a nákladové úroky, čo zvýši EBITDA a vo väčšine prípadov aj EBIT. Rozsah dopadu na EBIT bude závisieť od súčasnej výšky zisku (čím nižší, tým väčší dopad), od dĺžky nájomného obdobia (čím dlhšie, tým väčší dopad), ako aj od výšky diskontnej sadzby pre výpočet implicitných úrokových nákladov.

Čo sa týka dopadu na zisk pred zdanením, resp. čistý zisk, ten bude závisieť aj od toho, či má účtovná jednotka väčšie portfólio operatívnych lízingov, ktoré priebežne obnovuje, alebo či má iba niekoľko zmlúv, ktorých počet a veľkosť sa mení.

Ak má účtovná jednotka iba jednu zmluvu, tak jej zisk pred zdanením bude v prvej polovici zmluvného obdobia pravdepodobne nižší ako v prípade súčasného účtovania operatívnych lízingov, pretože do nákladov bude účtovať vyššie implicitné úrokové náklady, a v druhej polovici zmluvného obdobia to bude naopak. Pre spoločnosti s väčším portfóliom zmlúv, ako sú napr. maloobchodné spoločnosti, sa tento dopad kontinuálnym bežaním viacerých a uzatváraním nových zmlúv vo veľkej miere eliminuje.

Cashflow

Celková výška peňažných tokov sa samozrejme nezmení, ale nový štandard povedie k odlišnému vykazovaniu splátok istiny a tým k zvýšeniu peňažných tokov z prevádzkovej činnosti a zároveň k zvýšeniu peňažných tokov z finančnej činnosti (zvýšeniu výdavkov). Ak účtovná jednotka vykazuje zaplatené úroky v peňažných tokoch z finančnej činnosti, rozdiel bude ešte väčší. Vykazovanie peňažných tokov z lízingových zmlúv sa bude riadiť IAS 7.

Dodatočné náklady a administratívna záťaž

Podľa IASB bude dodatočná administratíva a náklady spočívať najmä v zbere potrebných údajov. Nájomca bude musieť pre aplikovanie nového štandardu identifikovať všetky operatívne lízingy, dobu prenájmu, diskontnú sadzbu, a vypočítať ocenenie. Účtovné jednotky však väčšinu z týchto informácií s výnimkou diskontnej sadzby zhromažďujú už v súčasnosti kvôli zverejňovaniu údajov o podsúvahových položkách v poznámkach k výkazom.

Na druhej strane už účtovné jednotky nebudú musieť klasifikovať lízingové zmluvy (finančný vs operatívny prenájom) a účtovať dvojakým spôsobom. Na odpisovanie majetku budú môcť použiť existujúce algoritmy v účtovných systémoch, a budú oslobodené od kapitalizovania väčšieho počtu drobných aktív.

Náklady na financovanie

Podľa IASB prinesie nový štandard do finančných výkazov väčšiu transparentnosť, pretože ukáže skutočnú výšku finančného zadlženia účtovnej jednotky. Jeho vplyv na náklady financovania budú závisieť skôr od poskytovateľov financovania, ako od samotného dlžníka.

Sofistikovanejší užívatelia výkazov, ako sú banky alebo ratingové spoločnosti, totiž dnes pri posudzovaní úverovej bonity väčšinou zohľadňujú záväzky a náklady na operatívny prenájom, a často upravujú pomerové finančné ukazovatele tak, aby odrážali skutočnú ekonomickú podstatu operatívneho lízingu: záväzky aj majetok kapitalizujú, a splátky nájomného presúvajú z prevádzkových nákladov do odpisov a úrokových nákladov (často zjednodušeným spôsobom, napr. záväzok = 8 x ročné nájomné, úrokový náklad = 1/3 splátky nájomného).

Zmena vo vykazovaní operatívnych lízingov by v takomto prípade nemala ovplyvniť úverovú bonitu a úrokové náklady. Veritelia, ktorí doteraz operatívne lízingy ignorovali, však môžu dospieť k záveru, že účtovná jednotka má vyššiu mieru zadlženia, ako sa zdalo doteraz.

Finančné pomerové ukazovatele a kovenanty v úverových zmluvách

Nový štandard môže u spoločností s vysokou hodnotou podsúvahových záväzkov výrazne ovplyvniť ich finančné pomerové ukazovatele. V ilustratívnom príklade maloobchodnej spoločnosti, ktorá si veľkú časť obchodných priestorov prenajíma na obdobie 15 – 30 rokov (príklad je súčasťou dokumentu IASB) sa kapitalizovaním prevádzkových lízingov zvýši hodnota celkových aktív o 16 %, hodnota záväzkov o 25 %, a hodnota vlastného imania klesne o 8 %. Prevádzkový zisk sa síce tiež zvýši o 19 %, ale zmeny v súvahe sú relatívne významnejšie a podstatným spôsobom sa odrazia na pomerových ukazovateľoch.

Rozsah zmien v tomto prípade vo významnej miere ovplyvnilo dlhé obdobie nájomných zmlúv (15 – 30 rokov), kvôli čomu sa výrazne zvyšujú implicitné úrokové náklady, a nízka zisková marža (3,7 %). Keďže spoločnosť v príklade má uzatvorené stovky lízingových zmlúv, ktorých obdobia sa prelínajú, tak celkový dopad na zisk pred zdanením, resp. čistý zisk, je zanedbateľný.

Spoločnosti tak budú musieť posúdiť, či a v akom rozsahu sa zmenia finančné pomerové ukazovatele, ku ktorým sa zaviazali v úverových zmluvách. Niektoré úverové zmluvy nepovažujú zmeny v ukazovateľoch vyplývajúce zo zmien v štandardoch pre vykazovanie / účtovných predpisoch za smerodajné, to však závisí od toho, ako majú jednotlivé banky zmluvy formulované, a tiež od toho, ako k tejto problematike pristúpia samotné banky.

Tento článok sa páči

1

 luďom, hlasujte:


Počet komentárov: