Controlling & Finančná analýza | Plánovanie

Ako odhaliť zaujatosť vo finančnom plánovaní

Niekedy je problém finančných výhľadov „iba“ v tom, že nie sú dostatočne presné, ale často sa v nich skrýva neobjektívnosť a zaujatosť. Oba problémy vedú k nesprávnym záverom a rozhodnutiam, treba ich však riešiť odlišným spôsobom.

V článku boli použité informácie z materiálu spoločnosti IBM „Five Advanced Practices for More Robust Forecasting

Pri príprave obchodných a finančných výhľadov vznikajú dva druhy odchýlok:

  1. Prirodzené odchýlky – dané tým, že žiadny výhľad nebude úplne presný a vždy sa bude odlišovať od reality.
  2. Systematické odchýlky – vznikajúce ako dôsledok zaujatosti osôb, ktoré sa zúčastňujú na príprave plánu, alebo ako dôsledok chybného procesu plánovania.

Pre zvýšenie spoľahlivosti finančných výhľadov (napr. pri kontinuálnom plánovaní) je potrebné:

  • Rozlíšiť prirodzené odchýlky od systematických
  • Zvyšovať presnosť plánovania tak, aby sa prirodzené odchýlky dostali do akceptovateľnej hranice, ktorá manažmentu postačuje na vytvorenie správnych záverov o očakávanom vývoji a prijatie korektívnych opatrení. To je možné dosiahnuť opakovaným porovnávaním výhľadu so skutočnosťou a zlepšovaním procesu plánovania v oblastiach, kde odchýlky presahujú akceptovateľné hranice (t.j. plán nie je dostatočne presný)
  • Odstrániť systematické odchýlky

Výhľady sa dajú považovať za spoľahlivé vtedy, ak neobsahujú systematické diskrepancie a prirodzené odchýlky sa pohybujú v akceptovateľných hraniciach. V opačnom prípade manažment zbytočne reaguje na zaujaté alebo nepresné informácie.

Pre identifikáciu, ktoré odchýlky sú prirodzené a ktoré systematické, je potrebné vyhodnocovať odchýlky opakovane počas určitého obdobia, sledovať trend – t.j. časové rady („run charts“) a smer odchýlok (t.j. pozitívne a negatívne). Analýzou časových radov je možné zistiť, že výhľad (nákladov, objemu predaja, výšky zásob a pod.) je napr. konzistentne pripravovaný konzervatívne alebo optimisticky.

V príklade vyššie je prvá séria výhľadov kontinuálne pripravovaná príliš konzervatívne, pretože všetky odchýlky sú pozitívne. Príliš konzervatívne výhľady nedávajú manažmentu správnu predstavu o očakávanom vývoji a môžu viesť k opakovaným nesprávnym rozhodnutiam. Druhá séria výhľadov sa zdá byť bez systematických chýb, pretože odchýlky sú raz negatívne, raz pozitívne, na druhej strane priemerná hodnota (medián) absolútnych odchýlok je príliš vysoká a je potrebné doladiť proces plánovania tak, aby sa odchýlky pohybovali v cieľových hraniciach + / - 3%.

V skutočnosti máloktoré spoločnosti kontinuálne vyhodnocujú presnosť svojich výhľadov, a ak aj áno, tak často reagujú skôr na jednorazové odchýlky a nie na kontinuálne vznikajúce nepresnosti (t.j. trendy). Pre dosiahnutie vysokej spoľahlivosti plánovania je potrebné odchýlky vyhodnocovať opakovane v čase a pri všetkých najdôležitejších položkách, ktoré ovplyvňujú zisk resp. cashflow („drivers“).

Systematické odchýlky

Systematické odchýlky najčastejšie vznikajú z dvoch dôvodov:

  • Zaujatý, t.j. neobjektívny postoj osôb, ktoré sa na plánovaní zúčastňujú
  • Nedostatky v procese plánovania

Zaujatosť vzniká najmä kvôli tomu, že finančné výhľady sa zamieňajú s cieľmi -zamestnanci sú požiadaní o prípravu ich najlepšieho odhadu a následne sa tento výhľad zmení v cieľ (manažment očakáva a vyvíja tlak na to, aby sa číslo dosiahlo), obávajú sa prísť s negatívnymi správami a predkladajú lepšie čísla, aby sa vyhli kritike nadriadených (čím ju iba oddialia), dávajú si do výhľadu „rezervu“, aby bol ľahšie dosiahnuteľný a pod.

Typickým príkladom zaujatého postoja pri plánovaní je tzv. „hokejka“  - skutočné výsledky sa zhoršujú, ale od budúceho mesiaca sa zakaždým naplánuje zlepšenie, ktoré sa však nedostaví a po mesiaci sa opäť „nakreslí“ optimistický výhľad, ktorý má dať manažmentu viac komfortu o tom, že veci sú pod kontrolou. V skutočnosti manažment prichádza o drahocenný čas, kým si uvedomí, že niekoľko mesiacov po sebe naivne verí v zlepšenie, ktoré sa bez korektívnych opatrení nikdy nedostaví.  

Pokiaľ nie sú výhľady pripravované maximálne objektívne a zamestnanci / manažéri nemajú žiadne osobné bariéry ukázať „holú pravdu“, výhľady budú pre rozhodovanie nepoužiteľné. Viac o zamieňaní výhľadu s cieľmi nájdete tu.

Nedostatky v procese plánovania môžu súvisieť napr. s chybami v dátach a v zbere informácií, alebo v chybných kalkuláciách – napr. pri plánovaní výšky pohľadávok sa opakovane zabudne na zohľadnenie nedobytných pohľadávok alebo plán predaja neobsahuje promo akcie dohadované s odberateľmi samostatne.

Tento článok sa páči

1

 luďom, hlasujte:


Počet komentárov: