Controlling & Finančná analýza | Finančná analýza

Výpočet a používanie nákladov na kapitál v praxi – globálny prieskum 2013

Jedinečný náhľad do používania nákladov na kapitál (WACC) v podnikovej praxi, ktorý poskytuje množstvo užitočných informácií a umožňuje firmám porovnať svoj prístup s ostatnými

29.10.2013 | Zdroj: AFP

CFO.sk 

Organizácia Association for Financial Professionals tento rok uskutočnila v poradí druhý prieskum, v ktorom zisťovala prístupy firiem k výpočtu a používaniu nákladov na kapitál (WACC). Prieskumu sa zúčastnilo vyše 400 firiem a poskytuje relevantný zdroj informácií, ktorý môžu slovenské firmy použiť ako globálny benchmark. 

Výsledky predchádzajúceho prieskumu z roku 2010 sú zhrnuté v tomto článku.

Náklady na kapitál firmy najčastejšie používajú pri vyhodnocovaní plánovaných projektov a investícií na diskontovanie peňažných tokov na ich súčasnú hodnotu. Môže sa jednať o investíciu do nového zariadenia, výstavbu závodu, vstup na nový trh alebo uvedenie nového výrobku na trh, ale aj o iné typy rozhodnutí – napríklad zatvorenie závodu alebo vystúpenie z určitého trhového segmentu..

Často ide o strategicky významné rozhodnutia, a aj drobné odchýlky vo vypočítaných nákladoch na kapitál môžu toto rozhodnutie významne ovplyvniť.  Príliš vysoký WACC môže viesť k zamietnutiu inak zaujímavej investície, a naopak príliš nízky WACC k akceptácii projektu, ktorý je pre firmu príliš rizikový a výnosy z neho tieto riziká nevyvážia.

Rozhodovanie o investícii navyše nie je závislé iba od výšky použitých nákladov na kapitál, ale aj od správneho výpočtu budúcich peňažných tokov. Väčšina firiem preto neistotu týkajúcu sa plánovaných peňažných tokov zohľadňuje testovaním rôznych scenárov.

Nižšie uvádzame vybrané závery z tohtoročného prieskumu AFP.

• Bežný spôsob vyhodnocovania investícií v podnikovej praxi vyzerá nasledovne: firma pripraví plán peňažných tokov na 5 rokov, ktorý pomocou WACC diskontuje na súčasnú hodnotu, hodnotu projektu vo zvyšku obdobia vypočíta pomocou modelu rastúcej perpetuity. Okrem základného scenáru pripraví optimistický a pesimistický scenár.
  
• Malá odchýlka v hodnote WACC môže viesť k významným rozdielom v hodnote diskontovaných peňažných tokov. Preto je dôležité, aby boli náklady na kapitál odhadnuté čo najpresnejšie a aby správne zohľadňovali rizikový profil vyhodnocovaného projektu.
  
• Väčšina spoločností pripraví a vyhodnotí viacero scenárov pre cashflow projektu. Tento prístup pomáha zohľadniť možné riziká a neistoty a urobiť si predstavu o ich dopade na investíciu.
  
• Na výpočet nákladov na vlastný kapitál (cost of equity) používa drvivá väčšina firiem model CAPM (Capital Asset Pricing Model). Medzi firmami však existujú pomerne veľké rozdiely v spôsobe výpočtu. Správne by mali všetky parametre CAPM (bezriziková sadzba, riziková prirážka a beta faktor) odrážať očakávaný vývoj v budúcnosti, firmy však často vychádzajú z historických informácií, najmä kvôli nedostupnosti dát.
  
• Bezriziková sadzba by mala byť odvodená od finančných aktív, ktorých životnosť zodpovedá plánovaciemu horizontu. Väčšina firiem to rešpektuje, a ako bezrizikovú sadzbu používajú výnosy z dlhodobých (5 rokov a viac) finančných nástrojov, ako sú napríklad štátne dlhopisy.
  
• Najobľúbenejším informačným zdrojom pre výpočet beta faktora zostáva Bloomberg.
  
• V porovnaní s rokom 2010 firmy častejšie aplikujú na bezrizikovú sadzbu dolný alebo horný limit, čím napríklad zohľadňujú väčšiu mieru rizika a menej predvídateľné trhové prostredie: 31% firiem má stanovenú minimálnu a 17% maximálnu sadzbu.
  
• Veľké rozdiely medzi firmami existujú v spôsobe výpočtu rizikovej prirážky. Pretože neexistuje zdroj informácií o rizikovej prirážke očakávanej v budúcnosti, firmy používajú značnú mieru vlastného úsudku a historické rizikové prirážky upravujú alebo extrapolujú. 42% firiem používa rizikovú prirážku, ktorá sa pohybuje v rozmedzí 3% až 5%, a 41% používa prirážku vyššiu ako 5%. Riziková prirážka by mala reflektovať rizikový profil a relatívnu veľkosť vyhodnocovaného projektu, iba 23% firiem ju však prepočítava pri každom použití.
  
• Finančná teória neodporúča, aby sa pri výpočte vážených nákladov na kapitál (WACC) ako váhy pre vlastný a cudzí kapitál používali historické dáta alebo účtovné hodnoty. Váhy by mali byť postavené na trhových hodnotách a vychádzať z existujúcej alebo cieľovej kapitálovej štruktúry. Tento prístup však správne používajú iba dve z piatich organizácií.
  
• Iba 22% respondentov verí, že ich vypočítané náklady na kapitál zodpovedajú skutočným nákladom na kapitál alebo sa od nich líšia o menej ako 0,25%.