Stratégia & Financovanie | Financovanie

Úverový proces a financovanie SME z pohľadu banky

Slovenská sporiteľňa vysvetľuje, ako prebieha proces schvaľovania úveru pre malé a stredné firmy z pohľadu banky, ktoré informácie a parametre sú pre banku dôležité a ktorým krokom by sa firmy žiadajúce o úver mali naopak vyhnúť.

16.04.2013 | Zdroj: Slovenská sporiteľňa

Slovenská sporiteľňa 

V súčasnosti všetky typy firiem, nielen tie menej prosperujúce, využívajú na svoj rast okrem vlastných zdrojov aj dlhové financovanie. Neplatí teda, že „zdravé“ firmy úver nepotrebujú, práve naopak. Vo všeobecnosti platí, že z pohľadu majiteľa (investora) je dlhový kapitál lacnejší ako vlastný kapitál, a optimálna kapitálová štruktúra firmy, ktorá v rozumnom pomere kombinuje vlastné a cudzie zdroje je jedným zo znakov zdravej firmy a umožňuje znižovať celkové náklady na financovanie podnikateľskej činnosti.

Príprava kvalitných podkladov  

Ak sa firma rozhodne požiadať o úver, je potrebné, aby sa dôkladne pripravila na úverový proces a vyhla sa tak zbytočným nedorozumeniam, ktoré môžu mať za následok predĺženie procesu schvaľovania alebo v horšom prípade zamietnutie financovania zo strany banky. Ak napríklad firma predloží neúplné alebo chybné finančné výkazy, začiatok úverového procesu sa zbytočne odďaľuje.

Preto by si mal žiadateľ o úver vyčleniť dostatok času na prípravu kvalitných podkladov, ktorých zoznam poskytne úverový pracovník banky. Zrozumiteľné a transparentné podklady už od začiatku pomáhajú vytvoriť profesionálny image klienta.

Netransparentnosť a skresľovanie skutočnosti sa nevypláca

Predloženie podkladov, ktoré skresľujú hospodársku situáciu firmy pôsobí kontraproduktívne. Banka vždy disponuje účinnými nástrojmi na odhalenie skutočnej finančnej výkonnosti či vlastníckych pomerov firmy. Stáva sa, že firma predloží skreslené finančné výkazy alebo zamlčí informácie o významných udalostiach, ako je omeškanie s platbami v iných bankách. Takéto konanie vedie nielen k predčasnému ukončeniu schvaľovacieho procesu, ale v závažných prípadoch môže viesť aj k zamedzeniu  prístupu firmy k úverovým zdrojom v iných bankách.

Transparentnosť je nevyhnutná aj pokiaľ ide o uvedenie negatívnych skutočností, akými sú napríklad exekúcie (vtedy je potrebné vysvetliť príčiny a dopady exekúcie a popísať navrhované riešenie) alebo omeškanie splátok u iných veriteľov (okrem zdôvodnenia je potrebné uviesť z akých zdrojov a kedy budú polehotné záväzky vysporiadané).

Banka pristupuje k žiadosti o úver s opatrnosťou aj vtedy, ak klient nevie dostatočne ekonomicky zdôvodniť potrebu požadovaných úverových prostriedkov, ak navrhovaný objem nezodpovedá jeho finančnej situácii alebo ak je žiadosť o úver postavená na nadhodnotenej projekcii finančných výsledkov v budúcnosti.

Banka pri schvaľovaní úveru požaduje aj transparentné informácie o ekonomicky, právne a majetkovo prepojených spoločnostiach, pričom tieto firmy sa v rámci schvaľovacieho procesu preverujú v bankových registroch rovnako, ako samotný žiadateľ o úver.

Pre firmy je dôležité pochopiť, že na rozdiel od retailového financovania sa pri financovaní SME (malých a stredných firiem) uplatňuje individuálny prístup, t.j. nepriaznivý stav hospodárskej situácie automaticky neznamená ukončenie schvaľovacieho procesu. V prípade, ak klient poskytne realistický business plán postavený na obhájiteľných predpokladoch, demonštruje kvalitu manažmentu, a poskytne dostatočné zabezpečenie, banka môže poskytnúť úver aj v prípade dočasne zhoršenej ekonomickej situácie klienta.

Vyhodnotenie finančnej bonity firmy a stanovenie ratingu

Banka následne spracuje finančnú analýzu a stanoví rating, ktorý je prvotným indikátorom bonity firmy. Manažér rizika posudzuje navrhovanú transakciu na základe predložených podkladov od klienta, finančnej analýzy, navrhovaného ratingu a spracovaného úverového návrhu bankovým pracovníkom firemného centra. V úverovom návrhu je presne identifikovaná výška, účel, štruktúra, splatnosť úveru, podporné argumenty transakcie, zabezpečenie, business model klienta spolu s analýzou jeho finančnej situácie.

Pri hodnotení finančnej situácie sa manažér rizika zameriava najmä na možné problematické oblasti t.j. nezaoberá sa každou položkou výkazu ziskov a strát a súvahy, ale snaží sa analyzovať a identifikovať prípadné negatívne trendy, akými sú pokles obratu, ziskovosti, likvidity, alebo významné zmeny vo vlastnom imaní. Sústreďuje sa na materiálne položky, ktoré sú významné pre posúdenie finančnej situácie a výkonnosti firmy: rastúca úroveň zásob, zvýšené investície do dlhodobého majetku, reálnosť vykazovaného finančného majetku, vysoký stav záväzkov alebo pohľadávok po lehote splatnosti nad 90 dní.

Z pohľadu banky je nutné preukázať, že firma je schopná splácať úver z primárneho zdroja cashflow t.j. z jej hlavnej podnikateľskej činnosti. Schopnosť splácať úvery, leasingy a iné dlhodobé záväzky sa pri štandardných firmách posudzuje na základe ukazovateľa EBITDA (zisk pred zdanením, úrokmi a odpismi). Banka sa pri finančnej analýze snaží identifikovať neskreslenú a udržateľnú úroveň EBITDA,  to znamená „očisťuje“ ju o všetky náklady alebo výnosy, ktoré majú jednorazový, mimoriadny alebo neprevádzkový charakter.

O úvery často žiadajú menšie rodinné alebo lokálne vlastnené firmy, ktorých snahou je minimalizovať daňové náklady. Ak firma ako argument pre nízku ziskovosť uvádza optimalizáciu zisku, musí byť schopná identifikovať optimalizačné položky vo výkaze ziskov a strát a podložiť ich vysvetleniami a dodatočnými informáciami - samotné odvolanie sa na optimalizáciu nepostačuje.

Banka v princípe nefinancuje pohľadávky voči spriazneným firmám, preto ich neberie pri stanovení výšky prevádzkového financovania do úvahy. Rovnako sa posudzujú a vyčleňujú záväzky voči podnikom v skupine, aby neskresľovali výšku externých obchodných záväzkov a celkovú likviditu firmy ako samostatne fungujúceho celku.

Realistický business plán

Nadhodnocovanie finančnej výkonnosti firmy znižuje jej dôveryhodnosť v očiach banky. Pri investičných úveroch, kde klient štandardne predkladá aj finančnú projekciu resp. business plán na niekoľko rokov dopredu, je dôležité predložiť realistický business plán postavený na báze doterajšieho vývoja firmy a na realistických predpokladoch. Klient musí byť schopný obhájiť kľúčové plánované finančné ukazovatele a predpoklady, napríklad uzatvorenými zmluvami s obchodnými partnermi, objednávkami alebo predbežnou zmluvou o spolupráci (“letter of intent“).

Zabezpečenie

Zabezpečenie úveru (kolaterál) banka vždy chápe ako sekundárny zdroj splácania. Firmy žiadajúce o úver musia pochopiť, že zabezpečenie v žiadnom prípade nenahrádza primárny zdroj splácania úveru. Firma musí banke preukázať schopnosť splatiť úver zo svojej hlavnej prevádzkovej činnosti bez prípadného použitia zabezpečenia.

Pri poskytovaní úverov platí pravidlo, že ako zabezpečenie slúži predmet financovania: ak banka financuje pracovný kapitál, zakladá si pohľadávky a zásoby, ak poskytuje investičný úver založí si nehnuteľnosť alebo technológiu, atď. Podporným prostriedkom zabezpečenia vo všetkých transakciách je vlastná zmenka alebo notárska zápisnica firmy.

Pri rizikovej transakcii alebo nepriaznivom ratingu klienta bude banka požadovať plné materiálne krytie úveru. Nadhodnotené znalecké posudky firme nepomôžu, pretože banka sa spolieha na odborný posudok interných znalcov, ktorých úlohou je zreálniť hodnotu predkladanej nehnuteľnosti. Kvalitu kolaterálu z hľadiska jeho speňaženia posudzuje aj manažér rizík v rámci schvaľovacieho procesu - vychádza zo skúseností banky pri realizácii záložného práva v minulosti. Banky napríklad zvyčajne pripisujú vyššiu hodnotu pohľadávkam z obchodného styku ako zásobám, pretože pohľadávky sú ľahšie speňažiteľným aktívom.

Pri stanovovaní hodnoty kolaterálu zohľadňuje risk manažér či má nehnuteľnosť zabezpečený prístup, či nie je majetok iným spôsobom právne zaťažený (napr. vecnými bremenami), ďalej skúma bonitu založených pohľadávok, možnosť speňaženia zásob, atď. Banky na vypočítanú hodnotu kolaterálu často aplikujú diskont, napríklad pri pohľadávkach môžu brať do úvahy 90% ich nominálnej hodnoty, pri zásobách iba 60%. V hraničných prípadoch môže klient ponúknuť dodatočné zabezpečenie napríklad formou osobného ručenia majiteľov alebo iné záruky, ktoré umožnia schválenie úverovej žiadosti.  

Transparentnosť a profesionálny prístup počas celého úverového vzťahu

Každá firma, ktorá o úver žiada si musí uvedomiť, že schválením úveru a podpísaním úverovej zmluvy sa vzťah banky s klientom iba začína. Dôkladné plnenie úverových podmienok, dobrá platobná disciplína a transparentná komunikácia o zmenách v hospodárskej situácii, podnikateľskej činnosti a majetkových pomeroch pomáha budovať vzájomnú dôveru medzi klientom a bankou, ktorá je nevyhnutným predpokladom ďalšej spolupráce.

Aj keď každý úverový proces je istým spôsobom jedinečný, vyššie uvedené odporúčania platia univerzálne pre väčšinu žiadateľov o úver.