Treasury & Riadenie rizík | Riadenie rizík

Dátumy, ktoré treba sledovať: 22. a 25. januára

Tento týždeň sa uskutočnia dve udalosti, ktoré majú potenciál výrazne zamávať menovým kurzom a ovplyvniť vývoj európskej ekonomiky.

22.1 – zasadnutie ECB

Európska centrálna banka na štvrtkovom zasadnutí pravdepodobne ohlási program kvantitatívneho uvoľňovania (QE). Jeho podstatou bude nákup cenných papierov, pravdepodobne štátnych dlhopisov, zo strany ECB alebo centrálnych bánk eurozóny, čím chce banka do ekonomiky naliať finančné prostriedky a odvrátiť hrozbu deflácie v eurozóne.

Ohlásenie QE je všeobecne očakávané – podľa prieskumu agentúry Bloomberg očakáva spustenie QE až 93 % oslovených ekonómov, ktorí v priemere odhadujú, že celkový objem programu (nákupu dlhopisov) dosiahne 500 mld. eur. Tieto očakávania sú z veľkej časti zakomponované do aktuálneho menového kurzu eura (dnes euro kleslo na 1,155 USD/EUR).

Medzi predstaviteľmi ECB a krajinami eurozóny však panujú veľké názorové rozdiely o tom, či, v akom rozsahu a akým spôsobom QE zaviesť. Proti je najmä Nemecko a guvernér nemeckej centrálnej banky. Viacerí ekonómovia sú ohľadne účinkov QE na oživenie inflácie a ekonomiky eurozóny skeptickí. Väčšina nového kapitálu nemusí skončiť v krajinách eurozóny, ktoré to najviac potrebujú, ako je Grécko či Taliansko, ale aj mimo samotnej eurozóny. ECB sa dokonca môže rozhodnúť nakupovať iba dlhopisy krajín s najvyšším ratingom (Nemecko a spol.). Rozsah QE môže byť 0,5 bilióna eur, ale ak bude chcieť ECB presvedčiť trhy, že to s oživením myslí vážne, môže ohlásiť aj trojnásobok.

Ak teda ECB ohlási QE s neočakávanými parametrami, kurz eura môže zareagovať výraznejším výkyvom.

25.1 – grécke parlamentné voľby

Podľa najaktuálnejších predvolebných prieskumov to vyzerá tak, že opozičná Koalícia radikálnej ľavice (Syriza) v nedeľných parlamentných voľbách o niekoľko percent vyhrá nad súčasnou vládnou stranou Nová demokracia premiéra Antonisa Samarasa. Hoci sa to nakoniec nemusí stať, a aj keby vyhrala, tak na vytvorenie väčšiny v parlamente to zrejme nebude stačiť, jej víťazstvo a vstup do vlády by mohol priniesť Grécku, a potenciálne celej eurozóne, nové problémy.

Grécko má totižto už niekoľko rokov nôž na krku v podobe medzinárodných veriteľov MMF a EÚ, ktorí ho v roku 2010 vykúpili zo štátneho bankrotu prostredníctvom finančnej pomoci. Na oplátku musela grécka vláda prijať škrty vo vládnych výdavkoch, znížiť mzdy vo verejnom sektore a dôchodky, a zvyšovať dane. Hoci opatrenia začínajú prinášať prvé pozitívne výsledky, v Grécku vládne vysoká nezamestnanosť a nespokojnosť obyvateľstva. Už koncom februára však krajina musí preukázať plnenie úverových požiadaviek, aby mohla dostať ďalšiu úverovú tranžu, inak bude musieť vracať aj časť požičaných peňazí.

Syriza avizuje, že v prípade získania vládneho mandátu bude žiadať prekopanie podmienok  úverových programov a odpísanie časti dlhu. Podľa viacerých ekonómov to môže znamenať, že by krajina musela opustiť eurozónu. To by malo ďalekosiahle dôsledky nielen pre Grécko, ale aj pre iné krajiny eurozóny, pretože trhy by stratili dôveru v menovú úniu a začali by sa obávať toho, že ju opustia ďalšie krajiny, ako Cyprus či Portugalsko.

Nie je isté, čo sa stane, ak Syriza naozaj vyhrá a či bude postupovať tak agresívne, ako deklaruje v súčasnosti. Moody’s si napríklad myslí, že odchod Grécka z eurozóny a rozšírenie paniky do ďalších krajín je menej pravdepodobné, ako v čase vrcholiacej dlhovej krízy. Okrem toho sa vytvoril euroval a situácia v ostatných krajinách periférie eurozóny nie je taká kritická, ako pred niekoľkými rokmi.

Výsledky volieb však majú každopádne potenciál, hoci krátkodobo, výrazne pohnúť kurzom eura, v prípade ohrozenia eurozóny smerom nadol (k jeho oslabeniu). 

Tento článok sa páči

0

 luďom, hlasujte:


Počet komentárov: