Účtovníctvo, Dane & Legislatíva | Dane

Predĺženie lehoty na podanie DP k dani z príjmov za rok 2014

Pozor na výklad pojmu „zdaniteľný príjem plynúci zo zdrojov v zahraničí“

13.02.2015 | Zdroj: Finančná správa SR

CFO.sk 

Finančné riaditeľstvo vydalo v januári informáciu, v ktorej vysvetľuje podmienky predĺženia lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmu za rok 2014 a spôsob podania oznámenia o predĺžení. Možnosťou predĺženia lehoty sa FR SR zaoberá aj vo svojej januárovej inštruktáži pre daňovníkov, ktorým plynuli zdaniteľné príjmy zo zdrojov v zahraničí.

Oznámením si môžu daňovníci predĺžiť lehotu na podanie priznania a zaplatenie dane najviac o 3 celé kalendárne mesiace, a v prípade, ak boli súčasťou ich príjmov aj zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov zo zahraničia, najviac o 6 celých kalendárnych mesiacov. Predĺženú lehotu na podanie daňového priznania už nie je možné opätovne predĺžiť.

Forma oznámenia o predĺžení lehoty

Oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania nemá predpísanú formu, ale musí obsahovať minimálne nasledovné údaje:

• identifikáciu daňovníka (meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, resp. obchodné meno a sídlo právnickej osoby, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane),
• skutočnosť o dosiahnutých príjmoch zo zdrojov v zahraničí (ak súčasťou jeho príjmov sú zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí),
• predĺženú lehotu podľa § 49 ods. 3 zákona o dani z príjmov, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie a v tejto novej lehote je daň aj splatná,
• vlastnoručný podpis osoby, ktorá oznámenie podáva.

Ak je daňovník povinný komunikovať s finančnou správou elektronicky, oznámenie alebo žiadosť o predĺženie lehoty na podanie daňového priznania podá cez Portál Finančnej správy - Podanie pre FS - Správa daní - Všeobecné podanie pre Finančnú správu.

V katalógu elektronických formulárov sú od 1. 1. 2015 zapracované formuláre Všeobecného podania osobitne pre Register REG_VSE, Spotrebné dane SPD_VSE a Správu daní DAN_VSE. Od 23.1.2014 nastala zmena názvov formulárov Všeobecného podania:

• Podanie pre PFS – Register
• Podanie pre PFS – Spotrebné dane
• Podanie pre PFS – Správa daní

Výklad pojmu „zdaniteľný príjem“ pri predĺžení lehoty o 6 mesiacov

Spoločnosť KPMG vo svojich februárových Daňových a právnych aktualitách upozorňuje na spôsob, akým sa v súvislosti s predĺžením lehoty o 6 kalendárnych mesiacov vykladá pojem „zdaniteľný“ príjem.

Podľa Finančného riaditeľstva je možnosť predĺženia lehoty o 6 mesiacov podmienená zdaniteľnosťou príjmov (výnosov) plynúcich zo zdrojov v zahraničí podľa slovenského zákona o dani z príjmov (ZDP), a nie podľa daňových predpisov štátu zdroja týchto príjmov (napr. v Nemecku) a/alebo príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Podľa § 2 písm. h) ZDP sa rozumie zdaniteľným príjmom príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy. Výklad je uvedený v Otázke č. 3 v informácii FR SR.

Tento prípad môže teda napríklad nastať, ak mal daňovník príjem zo zahraničia (napr. predal nehnuteľnosť v Maďarsku), ale podľa slovenského ZDP je tento príjem od dane oslobodený (nehnuteľnosť vlastnil viac ako päť rokov). V tomto prípade nie je dôležité, ako sa príjem z predaja nehnuteľnosti zdaňuje podľa maďarských daňových predpisov.

V prípade nesprávnej interpretácie zdaniteľných príjmov hrozí daňovníkom sankcia (viď nižšie).

Možné daňové sankcie

Ak si daňovník predĺži lehotu o 6 mesiacov odvolávajúc sa na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, a následne v podanom daňovom priznaní neuvedie príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, správca dane uloží pokutu a vyrubí úrok z omeškania podľa § 155 a 156 zákona č.563/2009 Z. z. o správe daní.

Zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí – vybrané otázky a odpovede

Finančné riaditeľstvo vo svojej inštruktáži pre daňovníkov, ktorým plynuli zdaniteľné príjmy zo zdrojov v zahraničí, uvádza niekoľko prípadov vo forme otázok a odpovedí, ktoré sa týkajú odkladu daňového priznania o 6 mesiacov.

Posúdenie štátu zdroja príjmov pri pasívnych príjmoch (Otázka č. 7)

Podľa čoho sa posudzuje štát zdroja príjmov pri tzv. „pasívnych“ príjmoch, napr. pri úrokoch?

V prípade príjmov z nakladania s majetkom (tzv. „pasívne“ príjmy) je rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie zdroja príjmov rezidencia osoby, ktorá tento príjem vypláca. Príjmy z nakladania s majetkom plynúce zo zdrojov v zahraničí sú príjmy plynúce od platiteľa, ktorý je rezidentom iného štátu (napr. úroky vyplácané rezidentom USA).

Úroky zo zahraničných cenných papierov vyplácané slovenskou bankou (Otázka č. 8)

Sú príjmy daňovníka považované za príjmy zo zdrojov v zahraničí, keď mu v minulom roku plynuli úroky z cenných papierov, ktoré mu vyplácala slovenská banka, ale cenné papiere boli emitované daňovníkom v zahraničí? Je slovenský daňovník povinný v daňovom priznaní FO typ B vypísať aj XIV. oddiel?

Vo všeobecnosti sa predpokladá, že úroky (napr. z cenných papierov) majú zdroj v zmluvnom štáte, ktorého je platiteľ rezidentom. Ak je emitentom cenného papiera zahraničný rezident, ktorý daňovníkovi (rezidentovi SR) vypláca výnos z tohto cenného papiera prostredníctvom obchodníka s cennými papiermi (napr. slovenskej banky), tento príjem sa považuje za príjem plynúci zo zdrojov v zahraničí. Z uvedeného dôvodu je daňovník povinný vysporiadať si tento príjem prostredníctvom podaného daňového priznania v SR a tiež vyplniť údaje v XIV. oddiele tohto tlačiva.

Príjem z predaja nehnuteľnosti v zahraničí, ktorý je oslobodený od dane (Otázka č. 9)

Daňovník v roku 2006 kúpil pozemky v Maďarskej republike. Tieto pozemky v roku 2014 predal. Správcovi dane z dôvodu, že mu v minulom roku plynuli príjmy zo zahraničia, oznámil predĺženie lehoty na podanie daňového priznania do konca septembra. Okrem týchto príjmov daňovník bol celý minulý rok zamestnaný na Slovensku.

Daňovník podal v avizovanej lehote daňové priznanie, avšak z dôvodu, že na Slovensku je príjem z predaja nehnuteľnosti (napr. pozemkov), ktorú vlastní viac ako päť rokov, od dane oslobodený, príjem z predaja pozemkov v Maďarsku v daňovom priznaní neuviedol. Môže mu z dôvodu absencie zdaniteľných príjmov zo zdrojov v zahraničí v takomto prípade udeliť správca dane pokutu?

Ak daňovník (rezident SR) podá oznámenie o odklade daňového priznania o šesť mesiacov z dôvodu, že súčasťou jeho zdaniteľných príjmov sú aj zdaniteľné príjmy zo zdrojov v zahraničí a ak v tejto predĺženej lehote podá daňové priznanie a neuvedie v ňom zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, správca dane uplatní postup podľa daňového poriadku a uloží sankciu podľa § 155 a § 156 daňového poriadku.

Príjmy z prenájmu a zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia (Otázka č. 20)

V roku 2014 daňovník prenajímal nehnuteľnosť v Maďarsku. Príjmy zdanil v Maďarsku. Daňovník oznámil úradu, že si predlžuje lehotu na podanie daňového priznania o šesť mesiacov. Ako má v priznaní uviesť tieto príjmy? Ako má vypočítať základ dane z týchto príjmov?

Ak rezident SR dosiahol zdaniteľné príjmy z prenájmu nehnuteľnosti, ktorá je umiestnená v Maďarsku, pri posudzovaní zdaniteľnosti tohto príjmu sa postupuje v zmysle zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi SR a Maďarskom. Vo všeobecnosti sú príjmy z prenájmu nehnuteľnosti zdaniteľné v štáte, v ktorom je táto nehnuteľnosť umiestnená. Podľa článku 6 zmluvy medzi SR a Maďarskom (Príjmy z nehnuteľného majetku) sa môžu príjmy z nehnuteľného majetku umiestneného v Maďarsku zdaniť v Maďarsku a to podľa legislatívy platnej v tom štáte. ). Výraz „môže sa zdaniť“ v žiadnom prípade neznamená, že daňovník si môže vybrať štát, ktorom bude tento príjem zdanený, ale dáva Maďarsku právo, resp. možnosť zdaniť takýto príjem, ktorý plynie rezidentovi SR. Či Maďarsko takéto právo využije, závisí od jeho vnútroštátnych daňových predpisov.

Po skončení zdaňovacieho obdobia rezident SR uvedie do daňového priznania aj príjmy z prenájmu nehnuteľnosti dosiahnuté v zahraničí, ku ktorým si uplatní preukázateľné výdavky, pričom postupuje v zmysle slovenského zákona o dani z príjmov, a tiež oslobodenie týchto príjmov do výšky 500 eur v zmysle § 9 ods. 1 písm. g) zákona o dani príjmov. Ak sa fyzická osoba (nepodnikateľ) s príjmami podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov (z prenájmu nehnuteľnosti) rozhodne a zaradí prenajímanú nehnuteľnosť do obchodného majetku, v takom prípade si môže uplatniť podľa slovenského zákona o dani z príjmov výdavky na obstaranie prenajímanej nehnuteľnosti (formou odpisov), tiež úroky súvisiace so splácaním hypotekárneho úveru na obstaranie tejto nehnuteľnosti a iné daňovo uznané výdavky. Uvedené platí aj v prípade, ak rezidentovi SR plynú príjmy z prenájmu nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí.

Zaradenie prenajímanej nehnuteľnosti do obchodného majetku (§ 2 písm. m) zákona o dani z príjmov) znamená, že daňovník bude o nej účtovať alebo ju bude evidovať v evidencii podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov.

Avšak, ak sa daňovník rozhodne a nezaradí prenajímanú nehnuteľnosť do obchodného majetku, do daňových výdavkov si v takomto prípade môže uplatniť len výdavky na riadnu prevádzku prenajímanej nehnuteľnosti, ako sú napr. výdavky na energie vrátane výdavkov na ostatné služby.

Za účelom zamedzenia dvojitého zdanenia týchto príjmov v SR daňovník uplatní v uvedenom prípade metódu zápočtu dane.