Účtovníctvo, Dane & Legislatíva | Legislatíva

Nový zákon o whistleblowingu a povinnosti zamestnávateľa

Zhrnutie princípov novej legislatívy a povinností zamestnávateľa

24.03.2015 | Zdroj: EY

Róbert Kováčik, advokátska kancelária Ernst & Young Law s.r.o. 

Od 1. januára 2015 je účinný nový zákon č. 307/2014 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predmetom úpravy zákona je medializovaná ochrana tzv. whistleblowera, t. j. osoby, ktorá oznámila protiprávne konanie, o ktorom sa dozvedela v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie (oznamovateľ). Zákon má vytvoriť právne a inštitucionálne podmienky na ochranu oznamovateľov, ktorí prispievajú k odhaleniu protispoločenskej činnosti.

Zákon definuje ako závažnú protispoločenskú činnosť konanie, ktoré je:

• niektorým z trestných činov poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev,
• trestným činom machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe,
• niektorým z trestných činov verejných činiteľov alebo niektorým z trestných činov korupcie,
• trestným činom, za ktorý Trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky, alebo
• správnym deliktom, za ktorý možno uložiť pokutu s hornou hranicou vo výške najmenej 50 000 eur.

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky môže poskytnúť oznamovateľovi na základe jeho žiadosti odmenu až do výšky päťdesiat násobku minimálnej mzdy, ak na základe jeho oznámenia bol páchateľ uznaný vinným zo spáchania trestného činu alebo ak sa preukázalo spáchanie správneho deliktu.

Oznamovateľovi (a jeho blízkej osobe, ak je zamestnancom toho istého zamestnávateľa), ktorý v dobrej viere oznámi protispoločenskú činnosť príslušnému orgánu, môže byť na jeho žiadosť poskytnutá ochrana v pracovnoprávnych vzťahoch.

Ak je oznamovateľovi ochrana poskytnutá, zamestnávateľ môže voči takto chránenému zamestnancovi – oznamovateľovi urobiť pracovnoprávny úkon, na ktorý nedal súhlas, iba s predchádzajúcim súhlasom inšpektorátu práce. Inšpektorát práce udelí súhlas s pracovnoprávnym úkonom, iba ak zamestnávateľ preukáže, že nesúvisí s oznámením oznamovateľa. Inšpektorát práce môže na žiadosť oznamovateľa tiež pozastaviť účinnosť pracovnoprávneho úkonu, ak je dôvodné podozrenie, že bol urobený v súvislosti s podaním podnetu.

Povinnosti zamestnávateľa

Každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva najmenej 50 zamestnancov, je povinný:

• určiť zodpovednú osobu, ktorá bude plniť úlohy zamestnávateľa podľa zákona. Na základe zmluvy môže byť zodpovednou osobou aj osoba, ktorá nie je zamestnancom zamestnávateľa, napr. spoločnosť, ktorá sa špecializuje na tento druh služieb informačnej bezpečnosti;
• zverejniť a pre všetkých zamestnancov obvyklým a dostupným spôsobom sprístupniť označenie zodpovednej osoby a spôsoby podávania podnetov, pričom aspoň jeden spôsob podávania podnetov musí byť prístupný 24 hodín denne;
• prijať a preveriť každý podnet do 90 dní (možno predĺžiť o ďalších 30 dní) od jeho prijatia a oznámiť osobe, ktorá podala podnet, výsledok jeho preverenia do 10 dní;
• vydať vnútorný predpis zamestnávateľa, v ktorom určí podrobnosti o skutočnostiach uvedených v zákone, najmä o podávaní, preverovaní a evidovaní podnetov či zachovaní mlčanlivosti; a
• počas 3 rokov odo dňa doručenia podnetu viesť evidenciu podnetov a priebehu ich preverenia podľa zákona.

Zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú najmenej 50 zamestnancov, sú povinní splniť uvedené povinnosti, napr. poveriť zodpovednú osobu a vypracovať vnútorný predpis o vybavovaní podnetov najneskôr do 30. júna 2015. V opačnom prípade je inšpektorát práce oprávnený uložiť pokutu až do výšky 20 000 eur.

V prípade otázok môžete kontaktovať autora článku na robert.kovacik@sk.ey.com.

Na spoločnosť EY sa vzťahuje obmedzenie zodpovednosti Prevádzkovateľa portálu CFO.sk a jeho odborných prispievateľov a partnerov.