Účtovníctvo, Dane & Legislatíva | Legislatíva

Nový zákon o energetickej efektívnosti mení pravidlá pre vykonávanie energetického auditu

Podľa návrhu zákona, ktorý je v parlamente, bude pre povinnosť vykonať energetický audit rozhodujúca veľkosť podniku, a nie jeho energetická náročnosť, za nesplnenie povinnosti hrozí pokuta do 30 000 eur

30.09.2014 | Zdroj: CFO.sk

CFO.sk 

Vládny návrh zákona o energetickej efektívnosti prešiel prvým čítaním v parlamente a parlamentné výbory ho majú prerokovať do 20. októbra 2014.  Jeho účinnosť sa navrhuje od  1. decembra 2014. Návrh zákona predstavuje základný legislatívny rámec v oblasti energetickej efektívnosti, ktorý bol doposiaľ definovaný najmä zákonom č. 476/2008 Z. z. o efektívnosti pri používaní energie (zákon o energetickej efektívnosti).

Jednou z hlavných zmien pre podniky predstavuje zmena systému povinného energetického auditu, ktorý sa zosúlaďuje s požiadavkami EÚ. Všetky veľké podniky (definované požiadavkouEÚ) budú mať povinnosť vykonávať energetický audit a aktualizovať ho každé štyri roky. Podľa súčasne platnej legislatívy povinnosť energetického auditu závisí od konečnej energetickej spotreby podniku a nie od veľkostných kritérií, čo znamená, že novým zákonom sa povinnosť energetického auditu pre malé a stredné podniky, ktoré prekročili limity spotreby, ruší.

Výnimku majú tie veľké podniky, ktoré majú zavedené systémy environmentálneho manažmentu s energetickým auditom podľa STN ISO 14001 a systémy energetického manažmentu podľa STN ISO 50001 a postupujú podľa týchto zavedených systémov.

Taktiež sa skracuje  obdobie pre aktualizáciu auditu z päť rokov na štyri roky.

Výstupom z energetického auditu je písomná správa z energetického auditu a súhrnný informačný list, ktorý je veľký podnikateľ povinný poskytnúť prevádzkovateľovi monitorovacieho systému (Slovenská inovačná a energetická agentúra) najneskôr do 30 dní od jeho vyhotovenia. 

Za porušenie povinnosti vykonať energetický audit bude veľkým podnikom hroziť pokuta od 5 000 do 30 000 eur.

V roku 2012 bolo na Slovensku 614 veľkých podnikov. Veľký podnikateľ, ktorý vznikol alebo sa stal veľkým podnikateľom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona bude povinný zabezpečiť vykonanie energetického auditu do 5. decembra 2015. Energetický audit vykonaný podľa doterajších predpisov sa bude považovať za energetický audit podľa tohto zákona.

V súlade s požiadavkami EÚ sa zároveň zavádza podporný program na vykonanie energetických auditov v malých a stredných podnikoch a taktiež na realizáciu opatrení vyplývajúcich z týchto auditov pre všetky podniky, na ktorý sa budú využívať finančné zdroje z operačného programu 2014-2020  Kvalita životného prostredia (vzťahuje sa iba na podnikateľské subjekty mimo Bratislavského kraja, pre podniky v Bratislavskom kraji sa bude musieť schváliť schéma minimálnej pomoci, ktorú pripraví Ministerstvo hospodárstva SR).

Náklady na vypracovanie energetického auditu predstavujú podľa odhadov Ministerstva hospodárstva SR v závislosti od veľkosti podniku cca 500 až 50 000 eur, a opatrenia na úsporu energie navrhnuté v energetickom audite prinášajú odhadovanú  úsporu v spotrebe energie od 1% do 10% ročne.

Operačný program Kvalita životného prostredia, prostredníctvom ktorého budú môcť podniky financovať energetický audit a z neho vyplývajúce opatrenia, bude patriť v období 2014-2020 k najväčším operačným programom – je naň alokovaných 3,16 miliardy eur, z toho 26%  na prechod na energeticky efektívne nízkouhlíkové hospodárstvo (v rámci toho podpora energetických auditov). Takmer každé štvrté euro z fondov EÚ pre Slovensko pôjde v tomto období do životného prostredia.  

Povinnosti vlastníkov veľkých administratívnych budov

Novým zákonom sa dopĺňajú povinnosti pre veľké administratívne budovy nad 1 000 m2. Vlastník bude povinný účtovať každému nájomcovi náklady na spotrebu energie oddelene od nákladov na ostatné poskytované služby, ak celková podlahová plocha budovy, v ktorej sa priestor prenajíma, je väčšia ako 1 000 m² a spotreba energie nájomcu je meraná oddelene samostatným určeným meradlom.

Vlastníkom budov tiež pribudnú povinnosti voči prevádzkovateľovi monitorovacieho systému, ktorým je Slovenská inovačná a energetická agentúra. Kým doteraz poskytoval prevádzkovateľovi monitorovacieho systému súbor údajov o celkovej spotrebe energie za predchádzajúci kalendárny rok iba na požiadanie, s novým zákonom sa stáva tzv. poskytovateľom údajov do monitorovacieho systému, ktorý je povinný sledovať, vyhodnocovať a každoročne zaslať tieto údaje do 31. marca.

Podľa sprievodných dokumentov k navrhovanému zákonu sa očakáva, že podnikom, hlavne dodávateľom energií sa zvýšia administratívne náklady, pretože sa zvyšuje požiadavka na poskytované množstvo informácii koncovým odberateľom energie a konečným spotrebiteľom energie, čím sa presúva rozhodovacia právomoc pri nakladaní so spotrebúvanou energiou viac na stranu spotrebiteľa energie. Dodávatelia majú umožniť prístup odberateľa a spotrebiteľa k vyúčtovaniu a k priebežnej informácii zdarma, rozúčtovanie nákladov v budovách je možné urobiť za primeranú úhradu. Spotrebitelia si môžu vybrať písomnú alebo elektronickú formu. Povinnosť podrobného informovania zo strany dodávateľov elektriny, plynu a tepla vytvorí tlak na zavedenie diaľkového odpočtu energie. Pre ilustráciu, v roku 2012 pôsobilo na Slovensku 41 aktívnych dodávateľov elektriny, 58 aktívnych  dodávateľov plynu a 320 dodávateľov tepla.

Dozor nad dodržiavaním zákona bude vykonávať Slovenská obchodná inšpekcia, keďže Štátna energetická inšpekcia, ktorá pôvodne vykonávala dozor, sa s ňou od 1. mája 2014 zlúčila.

Nový zákon sa zavádza najmä kvôli povinnosti prebrať ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorá je súčasťou celkovej koncepcie EÚ pre zníženie spotreby energie o 20% do roku 2020. Podľa navrhovaného zákona stanoví Ministerstvo hospodárstva SR cieľ úspor energie u konečného spotrebiteľa do roku 2016 a do roku 2020 a národný cieľ energetickej efektívnosti pre rok 2020, a pripraví koncepciu energetickej efektívnosti a akčný plán energetickej efektívnosti na dosiahnutie stanovených cieľov. Pri návrhu Akčného plánu energetickej efektívnosti SR na roky 2014-2016 sa navrhuje ročná úspora energie v priemysle na úrovni druhého (2011-2013) akčného plánu energetickej efektívnosti, čo predstavuje každoročné zníženie konečnej energetickej spotreby v priemysle vo výške zhruba 2 000 TJ (1,5% z priemernej konečnej energetickej spotreby priemyslu v rokoch 2010-2012).

Aby bolo možné dosiahnuť splnenie uvedeného cieľa, odhaduje sa, že v priemysle bude potrebné investovať ročne finančné prostriedky minimálne vo výške 115 mil. eur.

Podľa vlády SR je najväčší priestor pre dosiahnutie úspor energie najmä v oblasti budov a v priemysle. Napriek doterajšiemu systému povinných energetických auditov a opatrení je podiel  priemyslu na konečnej energetickej spotrebe v SR (zhruba 40%) pomerne vysoký v porovnaní s priemernou hodnotou EU-27 (cca 26%).

Novým zákonom sa zároveň ruší zákon 476/2008 Z.z. o energetickej účinnosti v znení neskorších predpisov a dopĺňajú sa ustanovenia živnostenského zákona (455/1991), zákona o tepelnej energetike (657/2004), zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie (309/2009), zákona o regulácii v sieťových odvetviach (250/2012)  a zákona o energetike (251/2012).