HR & Finančné oddelenie | Pracovné právo

Väčšina sa prispôsobuje menšine: rozšírenie KZVS môže zasiahnuť 66 tis. zamestnancov

Podľa NBS môže novela zákona o kolektívnom vyjednávaní už tento rok spôsobiť zvýšenie nákladov podnikov na ročnej báze o 33 mil. eur a prinúti ich zvyšovať mzdy podstatne rýchlejšie ako doteraz

Rozšírenie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa (KZVS), ku ktorým došlo a pravdepodobne dôjde tento rok po vstupe novely zákona o kolektívnom vyjednávaní do platnosti (1.1.2014), sa dotkne 66 tis. zamestnancov a povedie k nedobrovoľnému zvýšeniu nákladov na ročnej báze vo výške takmer 33 mil. eur, čo predstavuje 3,2% nárast osobných nákladov. Najviac postihnuté budú podniky zo stavebníctva a elektrotechnického priemyslu.

Vyplýva to z analýzy, ktorú pripravila Národná banka Slovenska.

Osobné náklady v podnikoch s KZVS rastú podstatne rýchlejšie, ako v nepokrytých podnikoch, pričom existujúce zmluvy pokrývajú iba zlomok z celkového počtu podnikov a zamestnancov v jednotlivých odvetviach. Ich rozšírenie tak má výrazný plošný dopad, hoci podľa NBS je finančný dopad mierny. Vplyv rozšírenia KZVS na konkurencieschopnosť jednotlivých podnikov sa však môže výrazne líšiť o.i. aj v závislosti od toho, či podniky dokážu nárast tarifných miezd vykompenzovať znížením variabilných zložiek mzdy.

K rozšíreniu KZVS už tento rok došlo v autobusovej doprave, strojárstve a hutníctve, a o rozšírenie požiadali aj zástupcovia stavebného a elektrotechnického odvetvia, kde je legislatívny proces v po­sledných štádiách.

Podniky, ktoré doposiaľ nie sú kryté KZVS, budú musieť upraviť tarifné mzdy, okrem nich však kolektívne zmluvy obsahujú aj niektoré benefity nad rámec Zákonníka práce, ako napr. vyššie zvýhodnenie za prácu vo sviatok, zvýhodnenie za prácu cez víkendy, vyššie odstupné a odchod­né (stĺpec „Dodatočné mzdové výdavky“ v tabuľke vyššie). NBS odhaduje, že tieto dodatočné benefity budú pre podniky dotknuté rozšírením znamenať ďalší nárast mzdových nákladov, ktorý sa takmer vyrovná efektu vyšších vyjednaných tarifných miezd.

NBS upozorňuje, že niektoré podniky môžu tento nárast tlmiť variabilnými zložkami osobných nákladov, ako sú osobné odmeny a príplatky, ale je pravdepodobné, že existujú podniky, ktoré takýmto vankúšom flexibilných zložiek mzdy nedisponujú a práve tu je riziko ďalšieho prorastového vplyvu na náklady práce a zhoršenej konkurencieschopnosti najväčšie.

KZVS nútia firmy zvyšovať náklady rýchlejšie

Podľa výpočtov NBS sa rozdiel v priemernom hodinovom zárobku medzi podnikmi s kolektívnou zmluvou a bez nej rýchlo zväčšuje: kým na začiatku roku 2010 boli zárobky v podnikoch krytých KZVS vyššie o 12%, na konci roku 2013 to bolo už 21%:

Keď NBS vyhodnocovala potenciálny dopad rozšírenia KZVS vo všetkých odvetviach (t.j. aj takých, ktorých zástupcovia o rozšírenie zatiaľ nepožiadali), zistila, že KZVS v priemere na Slovensku pokrývajú iba 13,5% podnikov v danom odvetví, čo znamená, že ich teoretické rozšírenie by malo výrazný plošný dopad na veľký počet subjektov, ktoré musia podmienky zmlúv nedobrovoľne akceptovať. Podľa NBS je najmenej firiem krytých KZVS v potravinárskom odvetví (vo výške 2%), najvyššie percento pokrytia (27%) dosahuje odvetvie financií a druhé najvyššie chemický a farmaceutický priemysel (25,9%). V jedenástich odvetviach, ktoré NBS celkovo do svojej analýzy zahrnula, pracuje 415 tis. zamestnancov, pričom počet zamestnancov krytých KZVS predstavuje iba 45 tis. (10,8%). Teoretické rozšírenie KZVS vo všetkých odvetviach by tak zasiahlo 370 tis. zamestnancov.

NBS sumarizuje, že kolektívna zmluva vyššieho stupňa sa uzatvára pre odvetvie, pričom označením odvetvia je kód štatistickej klasifikácie ekonomických čin­ností na úrovni divízie. Novela zákona rozširuje právomoci Ministerstva práce, sociál­nych vecí a rodiny, ktoré nadobúda úlohu arbitra pri rozhodova­ní o rozšírení či nerozšírení platnosti KZVS. Na rozšírenie pritom už nie je potrebný súhlas zamestná­vateľov, na ktorých sa KZVS rozširuje. Z pôsobnosti nove­ly sú vyňatí zamestnávatelia v úpadku, likvidácii, pod nútenou správou, s menej ako 20 zamestnancami, zamestnávajúci viac ako 10 % osôb so zdravotným postihnutím, vykonávajúci podnikateľskú činnosť menej ako 24 mesiacov alebo postihnutí mimoriadnou udalosťou.

Tento článok sa páči

0

 luďom, hlasujte:


Počet komentárov: