Makro & Odvetvia | Slovensko

Slovenskú ekonomiku v 3. štvrťroku potiahol domáci dopyt

Spomalenie rastu v Nemecku, eurozóne a ukrajinská kríza spomalia našu ekonomiku iba prechodne, hovoria analytici. V 3Q sa HDP medziročne zvýšil o 2,4 %.

16.11.2014 | Zdroj: TASR

TASR 

Pod medziročný rast slovenskej ekonomiky na úrovni 2,4 % sa v 3. štvrťroku tohto roka podpísal najmä pokračujúci dopyt domácností. Konštatujú to viacerí analytici. "Spotreba domácností pravdepodobne opäť rástla, hoci zrejme pomalším tempom, čo signalizuje ochladenie rastu maloobchodných tržieb a pokles dovozov. Celkovo je však spotrebiteľský dopyt stále solídny, keďže spotrebiteľská dôvera je najvyššia od jesene 2008," priblížil analytik J&T Banky Stanislav Pánis. Ako uviedol, v súčasnosti priaznivo na spotrebu domácností vplýva zlepšovanie situácie na trhu práce, zrýchlený rast reálnych miezd pri nulovej inflácii, ako aj výhodné podmienky úverovania.

To, že slovenská ekonomika v treťom štvrťroku rástla, je dobrá správa aj podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Kataríny Muchovej. "Stagnácia eurozóny, najmä Nemecka, ktoré je hlavným obchodným partnerom Slovenska, tak ešte nemala na ekonomiku negatívny vplyv vďaka oživeniu domácemu dopytu od začiatku roka," doplnila Muchová. Nemecko totiž v 3. štvrťroku tohto roka rástlo, ale slabým tempom. "Oproti 2. štvrťroku zaznamenalo iba 0,1-% rast hrubého domáceho produktu (HDP) v 3. kvartáli. V medziročnom porovnaní bol rast nemeckého HDP na úrovni 1,2 % v 3. štvrťroku tohto roka," priblížila Muchová.

Pod rast slovenského HDP sa okrem spotreby domácností podpísala podľa analytikov aj voľnejšia dynamika konsolidácie verejných financií, ako aj investície verejnej správy. "Pozitívne by mal k rastu HDP prispievať aj rast investícií firiem. Realizujú sa predtým odkladané projekty modernizácie, ako aj rozširovania kapacít, čo signalizuje aj postupná obnova rastu dlhodobých úverov podnikom," doplnil Pánis.

V najbližších mesiacoch bude na hospodársky rast Slovenska podľa odborníkov vplývať ochladenie ekonomickej aktivity v eurozóne, či pokračujúca ukrajinská kríza. "Náš základný scenár stále však predpokladá, že ide len o prechodnú slabosť, po ktorej by mohla nasledovať reakcelerácia. Očakávame preto len limitovaný dopad ostatného vývoja na slovenskú ekonomiku v podobe mierneho a dočasného spomalenia rastu," dodal Pánis.

Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.