Účtovníctvo, Dane & Legislatíva | Legislatíva

Novela Obchodného zákonníka 1.1.2015 schválená parlamentom – komplexné zhrnutie

Zhrnutie podstatných zmien v Obchodnom zákonníku, ktoré boli tento týždeň schválené parlamentom s účinnosťou od 1. januára 2015

23.10.2014 | Zdroj: CFO.sk

CFO.sk 

Parlament 21. októbra schválil novelu Obchodného zákonníka („OZ“) a niektorých ďalších zákonov. Účinná je od 1. januára 2015 s niektorými prechodnými ustanoveniami (viď v texte).  

Okrem možnosti zakladať eseročky so základným imaním nižším ako 5 000 eur prináša novela niekoľko povinností aj pre už existujúce spoločnosti, ako napr. povinnosti orgánov konať a reklasifikácia pôžičiek spoločníkov na podriadený dlh, sledovanie pomeru vlastného imania a záväzkov, ak je spoločnosť v kríze, tvorba rezervného fondu, uvádzanie základného imania na dokumentoch, diskvalifikácia štatutárov na základe súdneho rozhodnutia,  či obmedzenia týkajúce sa vrátenia vkladu spoločníkom.

Hlavné zmeny sú zosumarizované nižšie.

Spoločnosť povinná uvádzať základné imanie a súvisiace implikácie

Eseročka so základným imaním nižším ako 25 000 eur bude označovaná ako „spoločnosť povinná uvádzať základné imanie“ a na obchodných dokumentoch bude musieť uvádzať výšku základného imania („ZI“) a rozsah jeho splatenia. Rozhodujúca bude hodnota ZI zapísaná v obchodnom registri bez ohľadu na rozsah jeho splatenia. Takáto spoločnosť bude môcť mať maximálne troch spoločníkov (obmedzenie počtu spoločníkov však nebude platiť pre eseročky založené pred 1. januárom 2015 a ak návrh na zápis do obchodného registra bol podaný najneskôr do 31. marca 2015).

Poznámka: v znení novely zákona sprístupnenej na internetovej stránke NR SR sa uvádza maximálny počet spoločníkov päť, ale v dôvodovej správe vláda hovorí o troch spoločníkoch. Finálne znenie zákona, ktoré bude zverejnené v najbližších dňoch, ukáže, ktoré číslo je správne. 

Pri zakladaní spoločnosti povinnej uvádzať ZI bude potrebné splatiť celé základné imanie pred podaním návrhu na zápis do obchodného registra.

Spoločnosť povinná uvádzať ZI musí tvoriť rezervný fond zo zisku do výšky 10% základného imania určeného v § 162 ods. 3 OZ (25 000 eur), t.j. nie do výšky svojho zapísaného imania, ktoré je nižšie ako 25 000 eur. Ak dosiahne stratu, ktorá je väčšia ako 2 500 eur, alebo dosiahnutie takejto straty možno predpokladať, musia konatelia zvolať mimoriadne valné zhromaždenie a predložiť návrhy opatrení (u spoločností so ZI nad 25 000 musí strata presiahnuť jednu tretinu ZI).

Novela znižuje minimálnu výšku základného imania spoločnosti s ručením obmedzeným na 1 euro, rovnako na 1 euro sa znižuje aj minimálna hodnota vkladu spoločníka. Eseročku s nízkym základným imaním bude môcť stále založiť jedna osoba.

Spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorej základné imanie je nižšie ako 5 000 eur, môže  vyplácať podiely na zisku najviac v rozsahu troch štvrtín čistého zisku a nemôže rozdeľovať iné vlastné zdroje. Týmto ustanovením v § 123 OZ chce Ministerstvo financií primäť majiteľov eseročiek zvyšovať vlastné imanie.  

Register diskvalifikácií

Nový § 13a OZ zavádza verejnosti už známy register diskvalifikácií. Register bude neverejný napriek pozmeňovacím návrhom poslankyne Mezenskej, ktorá žiadala voľný prístup pre verejnosť, jej návrhy neboli schválené.

Do registra diskvalifikácií môže byť zapísaná fyzická osoba iba na základe súdneho rozhodnutia o diskvalifikácií, ktoré definuje zákon, a to konkrétne:

• právoplatný rozsudok podľa § 61 odsek 10 Trestného zákona ukladajúci trest zákazu činnosti (jedná sa o nový odsek v Trestnom zákone)
  
• právoplatný rozsudok súdu podľa § 74a Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorým sa rozhodlo o uložení povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu za porušenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu (podľa novely ak štatutári či iné zodpovedné osoby nepodajú včas návrh na vyhlásenie konkurzu, súd im uloží zaplatiť pokutu spoločnosti vo výške rovnajúcej sa polovici najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť, t.j. 12 500 eur). Porušenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu bude teda pre funkcionárov spoločností znamenať nielen pokutu, ale aj diskvalifikáciu.
  

Súdy, ktoré takéto rozhodnutie vydajú, musia bezodkladne vystaviť diskvalifikačný list a poslať ho na súd, ktorý bude register diskvalifikácií prevádzkovať. Ten údaje z tohto listu zapíše do registra a výpis z registra diskvalifikácií sa odošle bezodkladne súdom, ktoré vedú obchodný register, v ktorom je vylúčený zástupca zapísaný, a z obchodného registra ho vymažú.

Doba diskvalifikácie (vylúčenia) bude uvedená priamo v súdnom rozhodnutí, inak bude 3 roky. Fyzická osoba, ktorá bola takýmto spôsobom vylúčená, nesmie vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu, člena dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokuristu.

Právoplatnosťou rozhodnutia súdu o vylúčení (aj keď vylúčenie ešte nie je zapísané v registri diskvalifikácií) prestáva byť vylúčený zástupca funkcionárom (štatutár, vedúci, člen dozornej rady a pod) vo všetkých obchodných spoločnostiach a družstvách, a navyše musí o tom všetky tieto spoločnosti bezodkladne informovať. Ak bude napriek vylúčeniu konať v mene alebo na účet spoločnosti, stáva sa ručiteľom voči veriteľom spoločnosti za záväzky, ktoré v čase vylúčenia dojednal, pričom ak bude z ručenia musieť plniť, nevznikne mu právo na regres.

Novelou Zákona o obchodnom registri sa zároveň prikazuje registrovým súdom, aby preverili, či osoba, ktorá sa má zapísať ako funkcionár spoločnosti, nie je vylúčená (vedená v registri diskvalifikácií). Nebude tak potrebné pre tieto osoby predkladať osvedčenie z registra diskvalifikácií (viď nižšie), vylúčenie overia súdy.

Ak spoločnosť kvôli diskvalifikácii zostane bez štatutárneho orgánu, musí príslušný orgán spoločnosti do troch mesiacov ustanoviť nového člena (§ 66 ods. 1 OZ.).

Register diskvalifikácií bude súčasťou centrálneho informačného systému. Diskvalifikované osoby budú vymazané z Obchodného registra vrátane internetovej verzie. Žiadateľ bude môcť požiadať o osvedčenie o tom, či je o ňom v registri diskvalifikácií určitý záznam alebo nie. Takéto osvedčenie môže použiť napr. pri dokladovaní bezúhonnosti obchodným partnerom. V novele sa neuvádza, že žiadateľ môže požiadať aj o vydanie osvedčenia o inej osobe, z čoho vyplýva, že register diskvalifikácií nebude verejne prístupný.  

Znalecký posudok pri kúpe majetku od spoločníkov

Podľa § 59a OZ ak spoločnosť nadobúda majetok na základe zmluvy uzatvorenej s jej zakladateľom, spoločníkom alebo prepojenou osobu za protihodnotu vo výške najmenej 10 % hodnoty základného imania, musí byť hodnota predmetu zmluvy určená znaleckým posudkom. Aby sa eseročky so základným imaním nižším ako 5 000 eur (napr. 1-eurové eseročky) vyhli zbytočnej byrokracii, bude pre ne hodnota základného imania pre účely tohto ustanovenia predstavovať 5 000 eur (t.j. znalecký  posudok bude potrebný pre obchody s hodnotou nad 500 eur).

Kríza spoločnosti a jej účinky

Nové ustanovenia § 67a až 67i OZ zakotvujú definíciu krízy, spoločnosti v kríze a právne implikácie.

Spoločnosť v kríze

Spoločnosť je v kríze, ak a) je v úpadku (podľa § 3 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii), alebo b) jej úpadok hrozí. Úpadok jej hrozí, ak pomer vlastného imania a záväzkov je:

• menej ako 4 ku 100 v roku 2015,
  
• menej ako 6 ku 100 v roku 2016,
  
• menej ako 8 ku 100 od roku 2017.
  

Ustanovenia o kríze sa vzťahujú na eseročky, akciové spoločnosti a komanditné spoločnosti, ktorých komplementárom nie je žiadna fyzická osoba, nevzťahuje sa na finančné inštitúcie.

Povinnosti štatutárnych orgánov spoločnosti v kríze

Ak štatutárny orgán zistí, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti musel zistiť, že spoločnosť je v kríze, je povinný bez zbytočného odkladu zvolať najvyšší orgán spoločnosti, vypracovať návrh vhodných a primeraných opatrení na prekonanie krízy a predložiť ho na rokovanie tohto orgánu.

V prípade, ak dochádza k splynutiu alebo zlúčeniu spoločností, z ktorých jedna je v kríze, návrh zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností musí byť preskúmaná audítorom alebo súdnym znalcom.

Plnenie nahradzujúce vlastné zdroje a zákaz jeho vrátenia

Cieľom týchto nových ustanovení je motivovať majiteľov spoločnosti, ktorá má finančné problémy k tomu, aby ju kapitálovo podporili zvýšením vlastného imania, a nie len formou dlhového alebo obdobného financovania (ktoré ide na úkor ostatných veriteľov). Pre majiteľov je v praxi totiž „bezpečnejšie“ vlastnej firme, ktorá môže spadnúť do konkurzu alebo reštrukturalizácie, poskytnúť úver, ako zvýšiť základné imanie, na ktoré by potom mali nárok až po uspokojení veriteľov spoločnosti.

Novela takémuto dlhovému financovaniu nebráni, ale v prípade vzniku krízy ho prekvalifikuje na podriadené záväzky spoločnosti.

Novela OZ preto definuje tzv. „plnenie nahradzujúce vlastné zdroje“. Je ním úver alebo obdobné plnenie, ktoré úveru hospodársky zodpovedá, poskytnuté spoločnosti v kríze, ak takéto plnenie poskytne osoba s priamym alebo nepriamym majetkovým podielom alebo podielom na hlasovacích právach vo výške aspoň 20%, alebo osoba, ktorá má možnosť uplatňovať vplyv na riadenie spoločnosti zodpovedajúci tomuto podielu. Definíciu spĺňa aj plnenie, ktoré poskytnú viaceré osoby s individuálnymi podielmi menšími ako 20%, ktoré konajú v zhode a ich spoločný podiel presiahne 20%, alebo tichí spoločníci s viac ako 20% podielom na ZI (definíciu tejto osoby upravuje § 67c odsek 2).

Vedomosť o kríze nie je viazaná na ročnú účtovnú závierku ani na riadne vedenie účtovníctva: plnenie sa považuje za nahradzujúce vlastné zdroje vtedy, ak z poslednej účtovnej závierky spoločnosti vyplýva, že je v kríze, alebo ak osoba poskytujúca plnenie vedela alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti musela vedieť, že táto okolnosť by vyplynula z riadnej alebo priebežnej účtovnej závierky spoločnosti. Ak spoločnosť účtovníctvo riadne neviedla, vychádza sa z predpokladaného stavu, ktorý by existoval, ak by bolo účtovníctvo vedené riadne.

Nie všetky takéto plnenia poskytnuté spoločnosti sa však považujú za plnenia nahradzujúce zdroje. Výnimkami (§ 67e OZ) sú napríklad:

• poskytnutie peňažných prostriedkov na dobu nepresahujúcu 60 dní (ak sa neposkytujú opakovane),
  
• odklad splatnosti obchodného záväzku nie na dlhšie ako šesť mesiacov (ak nie je odklad poskytnutý opakovane), príp. aj dlhšia lehota, ak je v príslušnom odvetví obvyklá,
  
• plnenie poskytnuté spoločnosti pred krízou, ktorého splatnosť bola počas krízy predĺžená alebo odložená, alebo
  
• bezodplatné poskytnutie veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty spoločnosti.
  

Na plnenie nahradzujúce vlastné zdroje sa podľa novely OZ vzťahuje zákaz jeho vrátenia počas krízy (do jej prekonania), aj s prípadným príslušenstvom alebo zmluvnými pokutami. Zákaz vrátenia platí aj vtedy, ak by sa v dôsledku vrátenia spoločnosť do krízy dostala. Nárok na vrátenie však môže byť prihlásený v konkurze alebo reštrukturalizácii ako pohľadávka.

Ak by napriek tomuto zákazu došlo k vráteniu plnenia (alebo k jeho započítaniu), musí sa spoločnosti vrátiť. Za vrátenie plnenia ručia spoločne a nerozdielne členovia štatutárneho orgánu, ktorí vykonávali funkciu v čase jeho poskytnutia a v období, v ktorom spoločnosť nárok na vrátenie plnenia neuplatňovala. 

Zabezpečenie záväzkov nahradzujúce vlastné zdroje

Ak osoba s podstatným vplyvom (>20% - § 67c odsek 2) zabezpečí záväzok spoločnosti počas krízy ručením, zálohom alebo inou zábezpekou, môže sa tretia osoba uspokojiť z takejto zábezpeky bez toho, aby svoje práva musela najprv uplatňovať voči spoločnosti. Ak takáto osoba splní záväzok namiesto spoločnosti, nemôže jej byť z toho dôvodu poskytnutá náhrada, pokiaľ je spoločnosť v kríze, alebo ak by sa do krízy z tohto dôvodu dostala. V konkurze alebo v reštrukturalizácii má však právo nárok na  náhradu plnenia prihlásiť ako pohľadávku.

Hrozba úpadku

Súčasťou novely OZ je aj novela Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorej ak je spoločnosť v kríze (podľa Obchodného zákonníka), dlžníkovi hrozí úpadok, čo má v kontexte konkurzného práva niektoré implikácie (napr. ak dlžníkovi hrozí úpadok, môže požiadať správcu o vypracovanie reštrukturalizačného posudku, správca môže odporučiť reštrukturalizáciu a pod.).  

Poskytnutie pôžičky spoločníkmi a vrátenie vkladu

V § 121 sa výslovne stanovuje, že úvery alebo obdobné plnenia, ktoré spoločnosti poskytnú spoločníci alebo osoby s podstatným vplyvom (>20% - § 67c odsek 2) nesmú byť poskytnuté za podmienok horších ako v bežnom obchodnom styku, a nemôžu byť poskytnuté v hotovosti.

Novela rozširuje definíciu vrátenia vkladu spoločníkovi eseročky aj na plnenie poskytnuté spoločnosťou spoločníkovi s podstatným vplyvom (>20% - § 67c odsek 2) týkajúce sa majetku spoločnosti, ktoré je dojednané za menej výhodných podmienok ako sú obvyklé v bežnom obchodnom styku. Po dobu trvania spoločnosti nemôže spoločnosť spoločníkom vrátiť vklad (okrem zníženia základného imania).

Novela tiež zavádza spoločné a nerozdielne ručenie konateľov v prípadoch, ak spoločnosť vráti / vyplatí spoločníkom eseročky ich vklady v rozpore s OZ (§ 123 a § 123a). Jedná sa o konateľov, ktorí vykonávali funkciu v čase jeho vrátenia a v období, v ktorom spoločnosť nárok na vrátenie plnenia neuplatňovala.

Iné

Novela ustanovuje, že ak sa člen štatutárneho orgánu vzdá funkcie a nedôjde k tomu na zasadnutí orgánu spoločnosti, ktorý je oprávnený vymenovať alebo zvoliť nového člena orgánu, vzdanie sa funkcie musí byť písomné a podpis musí byť úradne osvedčený. Tým sa písomne podchytí dátum vzdania sa funkcie.

V prípade spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá má iba jedného spoločníka, tento spoločník nemôže zo spoločnosti vystúpiť a nemôže požiadať súd, aby zrušil jeho účasť v spoločnosti (v prípade eseročiek s viacerými spoločníkmi nemôže spoločník vystúpiť, ale môže o zrušenie účasti súd požiadať). V prípade, ak je na majetok jediného spoločníka vyhlásený konkurz, nebude to už podľa novelizovaného OZ mať účinky ako zrušenie jeho účasti súdom, ale jeho podiel sa stane súčasťou konkurznej podstaty. Podobne to bude v prípade exekúcie (§ 148 ods. 3 OZ).